Google včera oficiálne predstavil svoje najnovšie vlajkové telefóny, menovite sériu Pixel 11, ktorá pozostáva zo základného Pixel 11, vylepšeného Pixel 11 Pro a väčšieho Pixel 11 Pro XL. Mnohí si však všimli, že novinky toho v oblasti hardvérových inovácií priniesli len veľmi málo. Prvé reakcie verejnosti sú preto často skôr vlažné. Hardvér totiž na prvý pohľad nedáva žiadny silný dôvod na výmenu staršieho modelu. Ak sa však naplnia aktuálne úniky informácií, šnúra sklamaní ešte bude pokračovať.
Viac peňazí za menej muziky
Telefóny od Googlu sa síce od nepamäti spoliehali skôr na vyladený softvér než na surové parametre, no tentokrát gigant urobil pomerne nečakaný krok. Niektoré hardvérové vlastnosti totiž medzigeneračne dokonca zhoršil. Doterajší snímač teploty nahradil funkciou HiLight, ktorá podľa mnohých (napríklad podľa youtubera MKBHD) na prvý pohľad nevyzerá veľmi užitočne. Základné verzie modelu Pro navyše dostali menej operačnej pamäte, zatiaľ čo Pro varianty disponujú aj rozmerovo menšími batériami.
Áno, nájdu aj nejaké tie svetlé stránky. Novinky ponúkajú o štvrtinu rýchlejší čip Tensor G6, drobné úpravy fotoaparátov, lepšiu odolnosť a nový režim extrémne rýchleho nabíjania. Hlavným ťahákom zostáva umelá inteligencia s posilnenou jednotkou TPU a múdrejším asistentom Gemini, ktorý zvláda zložitejšie úlohy naprieč aplikáciami.
Všetky tieto zmeny sa však odrazili na vyššej cene. Už základný Pixel 11 u nás začína na cene vyše 1 000 eur, pričom za Pro XL treba zaplatiť cez 1 400 eur. Pre skalných fanúšikov zameraných na softvér to môže byť akceptovateľné, no pre bežného používateľa nemá priplácanie za kozmetické úpravy veľký zmysel.
No ako bolo spomenuté vyššie, Google zrejme nebude jediný, kto zariskuje a namiesto veľkých upgradov prinesie len skromné kozmetické úpravy (za podstatne vyššiu cenu). Podobný scenár podľa PhoneArena čaká aj nadchádzajúcu vlajku od Samsungu, menovite model Galaxy S27 Ultra. Ten by mal debutovať začiatkom budúceho roka.
Aj Samsung bude šetriť
Aby sme boli konkrétnejší, podľa skorších prognóz informátorov mal Samsung v pláne vybaviť Galaxy S27 Ultra systémom s variabilnou clonou, no nápad nakoniec zmietol zo stola kvôli vysokým nákladom. Táto technológia pritom umožňuje regulovať množstvo svetla dopadajúceho na snímač, čo prináša výrazne ostrejšie a čistejšie zábery. Inak povedané, pre mnohých, hlavne tých náročnejších, by to bol veľmi vítaný upgrade. Gigant ju už v minulosti použil pri modeloch Galaxy S9 a S10, neskôr ju však opustil.
Prečo je to problém? Samozrejme preto, lebo bude chýbať dôležitá inovácia. Čo však Samsung môže zabolieť ešte viac, je to, že s variabilnou clonou má už tento rok prísť nový iPhone 18 Pro od Apple.
A čo navyše, škrty vo výbave sa týmto rozhodnutím zrejme nekončia. Galaxy S27 Ultra pravdepodobne nedostane ani najnovší snímač ISOCELL HPC a hrozí dokonca aj strata obľúbeného fotoaparátu s 3-násobným priblížením.
Šetrenie sa potom vraj dotkne aj výkonovej stránky. Pôvodné plány na nasadenie najmodernejších pamätí typu LPDDR6 a rýchleho úložiska UFS 5.0 sa vraj tiež zrušili, respektíve posunuli. To pritom ohrozuje aj plánované nasadenie špičkového procesora Snapdragon 8 Elite Gen 6 Pro. Nový špičkový čip od Qualcommu totiž pre svoje plnohodnotné fungovanie vyžaduje práve najnovšiu operačnú pamäť, teda LPDDR6.
Všetky tieto ústupky by sa vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu dali akceptovať. No je tu jeden háčik. Podobne ako Pixel 11, aj Galaxy S27 Ultra má byť drahší ako jeho predchodca. Dôvodom pritom nie sú len drahšie súčiastky, ale aj samotný Qualcomm, ktorý zvyšuje ceny svojich procesorov.
Jediným svetlým bodom v špecifikáciách by mohla byť batéria s vyššou kapacitou na báze kremíka a uhlíka. Aj tá však so sebou prináša určité riziká, keďže v smartfónoch ide o pomerne novú technológiu a zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo bude v priebehu času strácať svoju kapacitu. Aj preto s ňou Samsung experimentuje veľmi opatrne.
Prečo sa to deje?
Za týmto zdanlivo nelogickým trendom, kedy zákazník dostáva za viac peňazí horší hardvér, stojí pomerne logické vysvetlenie. Dokonca je ich viacero, no tým hlavným faktorom je pamäťová kríza, ktorá zdražuje kľúčové vstupné komponenty, konkrétne pamäte a úložiská.
Výrobcovia čipov, najmä Qualcomm, výrazne dvíhajú ceny svojich najlepších procesorov, pričom samotná výroba na najnovších technologických procesoch je čoraz nákladnejšia. K tomu sa pridáva nedostatok kľúčových súčiastok, ako sú pamäťové moduly či pokročilé obrazové snímače.
Výrobcovia tak čelia zložitej situácii. Základné náklady na výrobu jedného telefónu sa im prudko zvyšujú, no zároveň nemôžu finálnu cenu pre zákazníka jedným šupom zdvihnúť o stovky eur. Zároveň si ale chcú zachovať svoje ziskové marže. Takže riešenie? Kompromis, hoci nie úplne výhodný (pre zákazníkov). Cenu zvýšia len mierne, pričom mierne ušetria na výbave.
Za tým nedostatkom pamätí a úložísk stojí presun investícií zo samotného hardvéru do vývoja a prevádzky riešení pre umelú inteligenciu. Vývoj generatívnej AI, výcvik pokročilých modelov a prevádzka cloudových serverov, stoja firmy miliardy eur. No väčším problémom sú súčiastky. Dátové centrá potrebujú obrovské množstvo pamäte, pričom pamäťové čipy momentálne produkujú vo veľko len tri firmy, a to SK Hynix, Samsung a Micron.
Háčik je v tom, že pre AI komponenty obetovali aj značný podiel liniek, ktoré predtým produkovali komponenty pre bežných spotrebiteľov. Na strane ponuky tak vznikol nedostatok, avšak dopyt zostal vysoký. A keď dopyt výrazne prevyšuje ponuku, má to len jeden výsledok. Áno, je ním rast cien.
Prečo sa ale firmy takto rozhodli? Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj peniaze. AI firmy sú ochotné do rozvoja svojich systémov investovať obrovské sumy. To znamená, že dodávatelia (Samsung, SK Hynix, Micron) takto môžu inkasovať oveľa vyššie marže.
