Kalifornský startup Xona vlani vyslal na nízku obežnú dráhu prvú družicu pripravovaného navigačného systému Pulsar. Pôvodne mala overiť presnosť a odolnosť novej technológie. Jej prijímač však nad Európou odhalil niečo, čo vývojári očakávali len v oveľa menšom rozsahu.
Družica Pulsar-0 obieha Zem vo výške približne 500 kilometrov a popri vlastnom navigačnom vysielači nesie aj klasický prijímač GPS. Keď tím začal analyzovať jeho dáta, nad Severnou Amerikou videl stabilný signál. Nad Európou a Blízkym východom sa však jeho kvalita prudko zhoršovala.
GPS, Galileo a ďalšie globálne navigačné systémy vysielajú z výšky približne 20-tisíc kilometrov. K prijímaču preto dorazí mimoriadne slabý rádiový signál, ktorý môže výkonnejší vysielač ľahko prekryť. Pri rušení zariadenie polohu stratí, zatiaľ čo pri takzvanom spoofingu prijme falošné údaje a môže vypočítať úplne nesprávne súradnice bez viditeľného varovania pre používateľa.
Rušenie dosiahne až na nízku obežnú dráhu
V najviac zasiahnutých oblastiach klesla úroveň prijímaného GPS signálu z bežných približne 40 decibelov až na 10 decibelov. Interferencia je teda dostatočne silná na to, aby ovplyvňovala zariadenie stovky kilometrov nad povrchom.
Mapa vytvorená spoločnosťou Xona ukazuje zhoršenie prakticky v súvislom páse od Francúzska cez východnú Európu a Blízky východ až po hranice Pakistanu. Najvýraznejšie problémy sa objavujú v okolí konfliktných regiónov, kde sa rušenie a falšovanie satelitnej navigácie používa proti dronom, raketám alebo na zakrývanie pohybu lodí. Interferencie už zaznamenali aj na východnom Slovensku.
Družica zachytáva signály z veľkej oblasti a zdroje rušenia môže vidieť pod iným uhlom než telefón, automobil či lietadlo. Výsledky napriek tomu potvrdzujú, že problém už nezasahuje iba pozemnú dopravu a letectvo.
Ohrozené môžu byť aj ďalšie družice
Na GPS sa spoliehajú aj satelity na nízkych obežných dráhach. Údaje o polohe a presnom čase používajú pri riadení letu, synchronizácii systémov aj predchádzaní kolíziám. Rozsiahle rušenie preto môže komplikovať prevádzku komerčných konštelácií vrátane Starlinku.
Nejde pritom o rovnaký jav ako krátke zásahy, ktoré vedci nedávno pripísali ruským vojenským satelitom na dráhach Molniya. Pulsar-0 mapuje najmä rozsiahle oblasti dlhodobejšieho rušenia prichádzajúceho zo Zeme, ktoré sa šíri aj smerom do vesmíru.
Nový systém má byť stokrát silnejší
Xona chce problém riešiť vlastnou konšteláciou viac než 250 družíc. Keďže budú lietať podstatne nižšie než satelity GPS či Galileo, ich signál má byť pri prijímači približne stokrát silnejší. Firma tvrdí, že spolu s korekciou chýb dokáže zmenšiť účinnú oblasť rušičky až o 95 percent.
Pulsar-0 počas prvého roka uskutočnil viac než 350 vysielacích preletov nad štyrmi kontinentmi a zhromaždil 22 terabajtov pozorovaní GNSS. Experiment tak neukázal iba rozsah európskeho problému, ale zároveň overuje jednu z možných náhrad pre situácie, v ktorých už tradičné GPS nemožno považovať za spoľahlivé.
