GPS berieme ako samozrejmosť. Používame ho v mobile, aute, hodinkách, lietadlách aj v kritickej infraštruktúre. Lenže práve preto je dôležité, kto takýto systém ovláda. Európa si to uvedomila už dávno a dnes už má vlastnú odpoveď.
Volá sa Galileo a nejde iba o záložnú navigáciu k americkému GPS. Európska vesmírna agentúra ESA ho označuje za najpresnejší globálny satelitný navigačný systém na svete. Funguje od roku 2016 a podľa ESA ho dnes využíva viac než päť miliárd používateľov smartfónov po celom svete.
Všetky smartfóny predávané na jednotnom európskom trhu už Galileo musia podporovať. Bežný používateľ si to často ani nevšimne, pretože telefón kombinuje viacero systémov naraz. Okrem GPS tak môže využívať aj Galileo, prípadne ďalšie globálne navigačné siete.
Európa preberá kontrolu
Americké GPS je civilne dostupné po celom svete, no jeho pôvod aj správa sú vojenské. Pre Európu to znamená strategickú závislosť od systému, ktorý neovláda. Galileo vzniklo práve preto, aby mala Európska únia vlastnú satelitnú navigáciu, vlastný časový signál a väčšiu nezávislosť pri službách, na ktorých stojí doprava, energetika, telekomunikácie aj záchranné zložky.
Veľký symbolický krok prišiel 17. decembra 2025, keď raketa Ariane 6 vyniesla na obežnú dráhu dve ďalšie družice Galileo. Išlo o prvý štart družíc Galileo na Ariane 6 a ESA ho označila za posilnenie európskej odolnosti a autonómie. Po zaradení týchto družíc má mať konštelácia 29 aktívnych satelitov.
Nie je to detail. Európa tým posilňuje celý reťazec od výroby družíc cez ich vynesenie až po prevádzku navigačnej služby. V čase, keď sa čoraz častejšie hovorí o rušení a falšovaní GPS signálu, má vlastný systém oveľa väčšiu hodnotu než len pohodlnejšiu navigáciu do práce.
Celeste pridá nízku obežnú dráhu
Ďalším krokom je projekt Celeste. ESA 28. marca 2026 vypustila z Nového Zélandu prvé dve družice tejto demonštračnej misie. Celeste má testovať, ako môže nízkoorbitálna navigačná vrstva doplniť Galileo, ktoré funguje na strednej obežnej dráhe vo výške približne 23-tisíc kilometrov.
Družice bližšie k Zemi môžu ponúknuť robustnejší signál, nové frekvencie a lepšiu dostupnosť v prostredí, kde má klasická satelitná navigácia problémy.
Galileo má výhodu aj v presnosti. Pri bežnom používaní v mobile závisí výsledok od prijímača, prostredia, počasia, budov a kombinácie viacerých navigačných systémov. Galileo však prinieslo aj službu High Accuracy Service, ktorá je dostupná bezplatne a pri vhodnom prijímači dokáže výrazne zlepšiť polohu. ESA pri tejto službe uvádza horizontálnu presnosť až 20 centimetrov a vertikálnu presnosť 40 centimetrov.
