Väčšina z nás pozná Lidl ako bežný obchod s potravinami. V skutočnosti je to však obrovský biznis, ktorý musí fungovať tak, aby generoval zisk. A rozhodne nejde o tému, ktorá by sa týkala len toho, čo predáva vo svojich pobočkách. Ako ukázal nový zvrat z Nemecka, na ktorý upozornili Autoviny.sk, týka sa aj benefitov pre zamestnancov.
Čo presne sa stalo? Lidl vo svojej domovskej krajine stopol nové objednávky elektrických služobných áut pre zamestnancov. Na pozadí tohto kroku však nevystupuje ekológia ani emisie. Ide o čisto ekonomické rozhodnutie. Skupina Schwarz, pod ktorú okrem Lidlu patrí aj Kaufland, sa takto bráni proti vysokým finančným stratám. Konkurencia zatiaľ k podobnému zákazu nepristúpila.
Mohlo by vás zaujímať
Príliš nízka zostatková hodnota
Zákaz sa týka výhradne nových objednávok, pričom autá, ktoré boli nakúpené doteraz, vo firme zostávajú. Ale prečo práve elektromobily? Dôvod, ako bolo spomenuté, má finančný charakter. Lidlu sa jednoducho nepáči tempo, akým klesá ich hodnota.
Zásadnú úlohu v celej schéme hrá spôsob financovania. Na rozdiel od väčšiny veľkých firiem, ktoré využívajú lízing, a teda riziko poklesu ceny prenášajú na lízingovú spoločnosť, Schwarz kupuje autá priamo do svojho (súkromného) vlastníctva. Po pár rokoch ich potom predáva ako jazdené.
Práve v tom spozoroval Lidl obrovské riziko. Ak totiž elektrické auto stratí po rokoch používania podstatne viac zo svojej hodnoty než auto so spaľovacím motorom, rozdiel dopláca reťazec zo svojho rozpočtu. Pri tisíckach služobných vozidiel to vychádza na miliónové finančné mínus. Pokles cien jazdených elektromobilov pritom nie je výmysel. Potvrdzujú ho aj trhové analýzy. Hlavnými dôvodmi sú zľavy pri nových modeloch, cenová vojna výrobcov a slabší záujem o jazdenky.
Do kariet nehrá ani rýchly vývoj
Druhým dôvodom pre stopku je celkom paradoxný, no zároveň aj logický. Je ním rýchly technologický pokrok. Nové generácie elektromobilov dostávajú väčšie batérie, rýchlejšie nabíjanie aj modernejší softvér. Staršie, dajme tomu trojročné či štvorročné modely, tak v očiach kupujúcich rýchlo strácajú na atraktivite.
Lidl sa preto rozhodol, že nebude ďalej znášať riziká spojené s predajom príliš rýchlo starnúcej techniky a jednoducho ju zakáže.
Dobrá správa pre bežných motoristov
Rozhodnutie reťazca odkrýva celkom špecifický problém firiem, ktoré vlastnia veľké flotily áut. Na jednej strane sú de facto nútené prechádzať na “zelenšie” vozové parky, na strane druhej sa im to často finančne nevypláca, a to práve kvôli rýchlo klesajúcej zostatkovej cene elektromobilov.
Pre bežných motoristov, vrátane tých zo Slovenska, však tento vývoj predstavuje zaujímavú príležitosť. Zatiaľ čo veľké spoločnosti riešia straty v účtovníctve, nižšie ceny jazdených elektromobilov v Nemecku sprístupňujú túto technológiu širšiemu okruhu ľudí. Trh s jazdenými elektromobilmi postupne rastie. Vodiči ich čoraz častejšie kupujú napríklad ako druhé auto do rodiny, napríklad na dochádzanie do práce, na nákupy či jednoducho bežné vybavovačky v meste.
Analýzy zároveň ukazujú, že obavy z degradácie batérií bývajú často prehnané. Moderné batérie si udržujú väčšinu kapacity aj po desiatkach tisíc kilometrov. Pre bežné denné jazdenie tak aj starší elektromobil (s dojazdom okolo 300 kilometrov) pohodlne postačí. Inak povedané, vďaka snahe firiem ušetriť získavate aj vy šancu kúpiť zachovalý elektromobil za podstatne nižšiu cenu ako kedysi.
Konflikt záujmov
Mnohé firmy teda obmedzujú alebo aspoň dočasne pozastavujú nákup elektromobilov. No hoci je pravda, že im to môže čo-to ušetriť, dochádza tu ku konfliktu s politickými cieľmi Európskej únie (ak teda hovoríme o európskych firmách). Hoci teda EÚ dlhodobo tlačí na znižovanie emisií a postupný prechod na bezemisnú dopravu, pre mnohé spoločnosti zostáva prvoradá finančná udržateľnosť.
Pre firmy, ktoré auta kupujú do vlastného majetku (ako je Lidl), predstavuje rýchly pokles hodnoty jazdených elektromobilov obrovské účtovné riziko. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou môže po pár rokoch tvoriť desiatky percent, čo pri stovkách vozidiel znamená nemalé straty.
Taktiež treba myslieť na to, že obstarávacia cena nových elektrických vozidiel je v porovnaní so spaľovacími automobilmi stále vyššia. Aby toho nebolo málo, firmy čelia neistému vývoju v oblasti štátnych dotácií a cien elektrickej energie.
Tento trend však má na svedomí čiastočne aj samotná EÚ, nielen “chamtivosť” podnikov. Treba pochopiť, že cieľom každej firmy je generovať zisk. A žiaľ, ide o faktor, ktorý často prevyšuje nad zelenými iniciatívami. Konkrétne na strane EÚ je problém v tom, že jej nátlak nateraz smeruje primárne na automobilky, ktoré musia spĺňať prísne emisné limity pri výrobe, a na členské štáty, ktoré majú budovať nabíjaciu infraštruktúru. Bežná súkromná firma zatiaľ nedostáva priame pokuty za to, že svojim zamestnancom de facto nakáže kupovať vozidlá so spaľovacím motorom alebo hybridným pohonom.
Na druhej strane však existujú faktory, ktoré môžu firmy prinútiť tento prístup prehodnotiť. Tým prvým je ESG reportovanie a nátlak investorov, ak ide o akciovú spoločnosť. Veľké medzinárodné korporácie majú povinnosť vykazovať svoj vplyv na životné prostredie. Uhlíková stopa vozového parku teda v týchto prípadoch hrá veľmi dôležitú úlohu, čo sa týka hodnotenia udržateľnosti. Môže to totiž ovplyvniť nielen prístup k úverom, ale aj záujem investorov.
Preto mnohé firmy volia inú stratégiu a elektromobily jednoducho nenakupujú. Radšej si ich prenajímajú formou lízingu. Prechodom na operatívny lízing sa risk rýchleho poklesu hodnoty auta prenáša na lízingovú spoločnosť, čím si firma zafixuje presné mesačné náklady, bez nečakaných strát pri následnom predaji.
