Podnikanie na Slovensku nie je vždy prechádzka ružovou záhradou. A nie, teraz nehovoríme ani tak úplne o vysokých poplatkoch a odvodoch. Problémom často býva aj množstvo administratívy či príliš časté legislatívne zmeny. Niekedy stačí drobná chyba v účtovníctve, zabudnutie na dôležitý termín alebo krátkodobý výpadok cash-flow a zrazu máte na stole pokutu od daňového úradu, ktorá sa s pribúdajúcim časom nabaľuje o likvidačné úroky z omeškania. Štát však čas od času prižmúri oči a umožní firmám sa tohto dlhu celkom elegantne zbaviť.
A benevolentný je aj teraz. Stovky slovenských firiem (aj živnostníkov) majú momentálne jedinečnú možnosť, ako dať svoje účtovníctvo stopercentne do poriadku a de facto začať s čistým štítom. Konkrétne je ňou mimoriadna daňová amnestia. Háčik je len jeden, a to obmedzený čas, kedy sa dá táto úľava využiť.
Na splnenie všetkých podmienok a definitívne zbavenie sa finančných trestov majú slovenské subjekty už len necelý mesiac. V rámci prebiehajúcej daňovej amnestie môžu daňovníci najneskôr do 30. júna 2026 dodatočne priznať a fyzicky zaplatiť tie dane, ktoré v minulosti z rôznych dôvodov neodviedli. Obrovským benefitom je, že celý tento proces prebehne bez akéhokoľvek trestného postihu.
Na tento dôležitý míľnik dôrazne upozornila renomovaná daňová odborníčka Silvia Hallová z poprednej poradenskej spoločnosti Grant Thornton, píše spravodajský portál agentúry TASR. Zároveň spresnila, že táto mimoriadna amnestia sa striktne vzťahuje na pokuty a úroky z omeškania, ktoré boli v štátnych systémoch zaevidované k 30. septembru 2025. Rovnako sa vzťahuje na daňové priznania, ktoré mali byť riadne podané do tohto stanoveného dátumu.
Ako to funguje v praxi?
Celý mechanizmus odpúšťania sankcií je navrhnutý tak, aby bol pre podnikateľov procesne čo najjednoduchší a motivoval ich k okamžitému riešeniu svojich starých záväzkov.
Pre lepšiu predstavu, daňovník, firma alebo samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) podá na príslušný úrad dodatočné daňové priznanie, prípadne bezodkladne uhradí evidovaný nedoplatok, a to najneskôr do konca júna tohto roka. Akonáhle systém zaznamená reálny moment úhrady dlžnej sumy, všetky súvisiace sankcie sa daňovníkovi automaticky a v plnom rozsahu odpustia.
„Ak teda napríklad firma má nedoplatok na dani vo výške 1000 eur, zaplatí len túto istinu a zbaví sa tak už udelenej pokuty a prípadne aj sankčného úroku,“ vysvetľuje Hallová. Podnikateľ tak v konečnom dôsledku ušetrí stovky či tisícky eur, ktoré by inak musel štátu zaplatiť navyše, respektíve vo forme pokuty.
Amnestia neplatí na všetko
Hoci sú podmienky pre firmy nastavené celkom benevolentne, legislatíva jasne definuje hranice a okruh daní, na ktoré sa táto pomoc nevzťahuje. Predtým, než sa podnikatelia pustia do procesov, mali by presne vedieť, čo si môžu, respektíve nemôžu dovoliť.
Daňová amnestia sa uplatňuje na pokuty a úroky z omeškania pri prakticky všetkých hlavných druhoch daní. Jedinou veľkou výnimkou sú miestne dane a poplatky. Môže ísť napríklad o daň z nehnuteľností či poplatok za komunálny odpad. Tie totiž spadajú pod správu jednotlivých miest a obcí.
Rovnako amnestiu nemožno uplatniť na:
- Osobitný odvod,
- solidárny príspevok
- preddavok na daň,
- daň platenú v riadne schválených splátkach a
- oficiálny odklad dane.
Štát tiež myslí aj na špekulantov. Daňová amnestia sa za žiadnych okolností nevzťahuje na daňové nedoplatky, ktoré priamo vyplývajú z už prebiehajúcich alebo ukončených daňových kontrol a exekučných konaní. Inak povedané, pokiaľ už u vás zaklopala kontrola z finančnej správy alebo váš majetok rieši exekútor, amnestia vám nepomôže.
Prečo štát odpúšťa dlhy?
Pragmatickosť a peniaze. Daňová amnestia je dôležitou súčasťou konsolidačných opatrení vlády, ktoré majú stabilizovať verejné financie. Cieľom je urýchlene získať reálnu finančnú hotovosť do štátnej pokladnice z doteraz takmer nevymožiteľných dlhov. Podľa oficiálnych údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) totiž tieto staré daňové dlhy na Slovensku predstavujú masívnu sumu, pohybujú sa okolo 2,5 miliardy eur.
Okrem okamžitého prílevu peňazí má amnestia za cieľ znížiť administratívnu a procesnú záťaž štátu. Pokiaľ daňovníci zaplatia svoje podlžnosti dobrovoľne, štát nemusí míňať na zdĺhavé angažovanie exekútorov a zložité vymáhanie pohľadávok. Pre samotné firmy je to zase ideálny a bezpečný spôsob, ako si definitívne „upratať“ svoje staré daňové záležitosti a netlačiť pred sebou daňové riziká do ďalších rokov podnikania.
Dáva to zmysel, no nie vždy
No hoci sú tieto výhody skutočné a chvályhodné, ozývajú sa aj kritici. Konkrétne podľa Hallovej má daňová amnestia z hľadiska ekonomiky význam len vtedy, ak je to iba jednorazová záležitosť, má transparentné podmienky a bezprostredne po nej nasledujú prísne daňové kontroly. Štát navyše musí celý projekt spätne podrobne vyhodnotiť.
„Ak by totiž výsledkom bolo získanie dlžných daní prevažne od fungujúcich firiem, na ktoré má vláda cez daňové úrady bežne dosah, štát by viac stratil, ako získal tým, že sa dobrovoľne vzdal príjmov z pokút a penále,“ hodnotí odborníčka.
Z dlhodobého hľadiska je totiž najväčším rizikom vyslanie signálu, že porušenie daňových pravidiel nie je niečo, čoho sa treba báť, lebo to štát jednoducho odpustí. Veď stačí počkať na ďalšiu daňovú amnestiu. V konečnom dôsledku to nebude stáť ani o cent navyše.
