Združenie podnikateľov Slovenska oceňuje zrušenie duplicitného oznamovania e-faktúr, no stále kritizuje štát za menenie pravidiel za pochodu a zbytočné investície do úprav systémov. Podnikatelia žiadajú predĺženie tolerančného obdobia bez likvidačných pokút až do konca roka 2027, ako aj zavedenie reálnych benefitov pre firmy. Zatiaľ čo štát ich núti prejsť na digitálne faktúry skôr, ako vyžaduje Európska únia, v zavádzaní elektronickej fakturácie voči verejnému sektoru sám roky mešká. Vzniká tak diera, ktorá predstavuje vážne riziko hlavne pre tých, ktorých sa táto legislatíva priamo týka. Informáciu priniesol spravodajský portál agentúry TASR.
Slovensko sa zas a znova ocitlo v stave, aký je nám, žiaľ, dobre známy. Hovoríme o nepredvídateľnosti zákona, tentokrát z hľadiska pripravovanej vládnej reformy v oblasti digitalizácie daňových dokladov.
Združenie podnikateľov Slovenska vyhlásilo, že víta najnovšie ústupky a vymazanie nezmyselných duplicitných povinností, ktoré má v oblasti elektronickej fakturácie priniesť novela zákona o dani z pridanej hodnoty. Zástupcovia firiem a živnostníkov sú však zároveň presvedčení o tom, že všetky tieto zmeny mal štát zapracovať už do pôvodného znenia novely.
Rezort financií tak nemusel meniť kľúčové pravidlá hry pre tisícky subjektov doslova za pochodu. Zástupcovia biznisu preto žiadajú predĺženie prechodného obdobia bez hrozby pokút až do konca roka 2027, ako aj jasne definované benefity pre daňovníkov.
Navrhované zmiernenie podmienok v e-faktúrach síce znamená odľahčenie pre administratívu firiem, no zároveň poukazuje na chronický problém domáceho legislatívneho procesu. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík upozornil, že o mnohých z aktuálne presadzovaných korekcií by sa vôbec nemuselo nanovo debatovať. Stačilo, keby štátne orgány zodpovedne akceptovali konštruktívne pripomienky zo strany podnikateľskej obce už pri schvaľovaní materského zákona, ktoré prebiehalo vlani.
Namiesto profesionálneho dialógu však štát stratil takmer celý rok tvrdohlavým trvaním na byrokracii, pri ktorej dnes sám priznáva, že je neopodstatnená. Podľa Solíka sa tým v plnej paráde ukazuje, ako veľmi je podnikateľské prostredie na Slovensku nepredvídateľné. Firmy už museli investovať nemalé množstvo času a finančných prostriedkov do programovania a úprav svojich interných informačných systémov.
Žiadne jasné výhody a chýbajúce dáta
Zástupcovia firiem kritizujú fakt, že plošné zavedenie e-fakturácie pre nich momentálne nepredstavuje žiadne merateľné výhody. Nový systém nijak nerieši uľahčenie procesov v oblasti dlhodobej digitálnej archivácie dokladov. Taktiež ignoruje dodržiavanie základného štátneho pravidla jedenkrát a dosť, konkrétne v rámci poskytovania citlivých údajov štátnym orgánom.
V celej reforme podľa nich navyše chýbajú akékoľvek jasné ciele. Ministerstvo doteraz nepredložilo konkrétne dáta o očakávanom percentuálnom zvýšení efektivity, pokiaľ ide o výber daní. Rovnako verejnosti neponúklo odborný odhad reálneho rozsahu daňových podvodov, ktoré má tento elektronický systém v praxi vyhladiť.
Združenie zároveň poukazuje na pozoruhodný paradox. Do polovice roka 2030 štátna správa aj tak získa potrebné finančné údaje od firiem, ktoré využijú zákonnú výnimku, až z klasických kontrolných výkazov. To znamená, že potrebné informácie k daniarom prídu s rovnakým časovým odstupom ako teraz.
Keďže novelizovaný zákon bez umožňuje až do júna 2030 posielať faktúry aj bez využitia takzvaného digitálneho poštára, podnikatelia sa pýtajú, prečo sa štát so zavedením e-faktúr tak ponáhľa. Kým súkromné firmy majú medzi sebou povinne komunikovať prostredníctvom e-faktúr o niekoľko rokov skôr a v oveľa väčším rozsahu, než stanovujú celoeurópske pravidlá, so zavedením e-faktúr priamo vo vzťahu k verejnému sektoru, ktorú Európska únia od členských štátov vyžaduje už dlhú dobu, samotný štát mešká.
Koniec dvojitého oznamovania a úľava pre prenajímateľov
Nová úprava zákona o DPH, ktorá sa momentálne nachádza v legislatívnom procese, však prináša do systému e-faktúr aj zopár dôležitých ústupkov.
Štát pod nátlakom upustil od svojho pôvodného zámeru, podľa ktorého mali podnikatelia oznamovať finančné údaje z každej jednej vystavenej e-faktúry nie raz, ale rovno dvakrát. Dvakrát preto, lebo to malo byť raz na strane dodávateľa a druhýkrát na strane odberateľa.
Zároveň sa novou úpravou ruší povinnosť povinne prijímať e-faktúry pre drvivú väčšinu bežných občanov, ktorí ako nepodnikatelia prenajímajú svoje nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Ministerstvo do textu zapracovalo aj takzvané tolerančné obdobie (3 mesiace) bez akýchkoľvek finančných sankcií, ktoré potrvá do 31. marca 2027.
Novela napokon zavádza princíp beztrestnosti pri bežných omyloch a chybách v databáze, ktoré podnikateľ po odhalení dobrovoľne napraví bez zbytočného odkladu.
