To, čo som sa tak dlho len špekulovalo, sa už o niekoľko mesiacov stane realitou. Od februára 2027 budú musieť mať všetky smartfóny a tablety predávané na území Európskej únie (EÚ) batérie, ktoré si používateľ (zákazník) dokáže vymeniť sám pomocou bežne dostupného náradia. Nová legislatíva zakáže výrobcom pri montáži používať lepidlá či rozpúšťadlá a zároveň prikazuje, aby pre dané modely dokázali zabezpečiť náhradné diely. Pravidlá potom zahŕňajú aj zavedenie takzvaného digitálneho pasu pre batérie, ku ktorému sa bude dať dostať naskenovaním QR kódu. Podrobnosti priniesol portál Retech Days News.
Inak povedané, trh so smartfónmi, teda aspoň v EÚ, čaká jedna z najväčších zmien za posledné roky. Od februára 2027 budú musieť mať všetky z nich batérie, ktoré sú navrhnuté tak, aby si ich používatelia dokázali bezpečne vymeniť bez špeciálneho hardvéru. Musí ísť o štandardné, respektíve bežne dostupné nástroje.
Táto nová legislatívna požiadavka je súčasťou širšieho úsilia EÚ o posilnenie obehového hospodárstva, zníženie kopiaceho sa elektronického odpadu a celkové predĺženie reálnej životnosti spotrebnej elektroniky. Výrobcovia sa už po novom nebudú môcť spoliehať sa na doterajšie dizajnové riešenia batérií, ktoré pri ich demontáži z tela vyžadujú použitie vysokého tepla alebo špeciálnych chemických rozpúšťadiel.
Okrem toho nariadenie ukladá firmám povinnosť držať náhradné batérie v oficiálnej distribúcii po dobu minimálne piatich rokov od ukončenia predaja, a to za primeranú a rozumnú cenu.
Jednoduchšie opravy a efektívnejšia recyklácia
Všeobecne sa od tejto regulácie očakáva, že zjednoduší a po finančnej stránke zvýhodní domáce, ale aj profesionálne opravy. Spotrebitelia vďaka tomu získajú možnosť vymeniť starú batériu za novú namiesto toho, aby museli hneď utekať do obchodu a kupovať si nový telefón, prípadne platiť nechutne vysoké sumy za opravu toho súčasného.
Tento krok by mohol taktiež pomôcť zvýšiť zostatkovú hodnotu používaných smartfónov pri ich následnom predaji, ako aj podporiť trh s repasovanou elektronikou.
Okrem priamych benefitov pre koncového zákazníka vidí EÚ v tomto opatrení aj obrovský prínos pre celkovú efektivitu recyklýcie. Uľahčenie demontáže totiž zjednoduší priemyselnú obnovu a získavanie vzácnych a kritických materiálov, akými sú napríklad lítium a kobalt. Zákazom de facto permanentne prilepených batérií zo zariadení sa zároveň zníži riziko vzniku požiarov, ktoré je v recyklačných strediskách či pri mechanickej spracúvaní bežným problémom.
Ako to ovplyvní odolnosť voči vode?
Výrobcovia sa pri novodobej konštrukcii telefónov a batérii obhajujú tým, že síce sú takto ťažšie na opravu, poskytujú lepšiu odolnosť. Lepidlo a úzke tesnenie lepšie bráni vniknutiu vody do zariadenia, čo je rozhodne pádny argument. Preto sa mnohí obávajú, že ak bude demontáž jednoduchšia, respektíve možná aj za použitia bežných nástrojov, bude to znamenať koniec vysokých stupňov krytia, teda odolnosti voči vode a prachu. Obavy tiež spomínajú možné “tlstnutie” smartfónov.
No tieto kompromisy sa podľa všetkého dajú obísť. Medzi aktuálne testovanými metódami sa nachádzajú pokročilé tesniace technológie, modulárne vnútorné dizajny a montážne postupy postavené na klasických mechanických skrutkách. Vývojári potvrdzujú, že vyrobiť plne vodotesný smartfón s ľahko vymeniteľnou batériou je z technického hľadiska možné, i keď možno nie úplne jednoduché.
Nová legislatíva napokon prinesie aj zavedenie takzvaného digitálneho pasu batérie (battery passport). Tento systém bude prostredníctvom priradeného QR kódu poskytovať podrobné informácie o presnom chemickom zložení batérie, podiele recyklovaných materiálov, celkovej uhlíkovej stope výroby a taktiež o aktuálnom zdraví a kondícii článku.
Otázkou zostáva, ako bude EÚ trestať firmy, ktoré odmietnu dodržiavať nové pravidlá. A keďže pôjde o celkom rozsiahly zásah do konštrukcie, nevie sa ani to, ako to ovplyvní výsledné ceny zariadení. Už len samotné udržiavanie náhradných komponentov v obehu je pre firmy značným nákladom. A keďže každá firma má za cieľ generovať zisk, nemožno vylúčiť, že aspoň časť zvýšených nákladov prenesú na konečných zákazníkov, respektíve na finálne ceny zariadení.
