Japonsko po havárii vo Fukušime odstavilo všetky svoje jadrové reaktory a dlhé roky sa novej výstavbe vyhýbalo. Rastúca spotreba elektriny však krajinu núti svoj prístup prehodnotiť. Do polovice storočia chce nahradiť až 14 starnúcich reaktorov novými blokmi.
Japonské ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu predstavilo návrh, podľa ktorého bude potrebné do 40. rokov nahradiť dva až päť reaktorov. V nasledujúcom desaťročí by mal ich celkový počet vzrásť na 11 až 14. Nové zariadenia majú nahradiť staré bloky, ktoré postupne dosiahnu koniec svojej povolenej životnosti.
Do 40. rokov môže Japonsko bez náhrady prísť o 2,2 až 5,5 GW jadrového výkonu. Do 50. rokov by výpadok mohol dosiahnuť 12,7 až 16 GW.
Dátové centrá prudko zvyšujú spotrebu
Jedným z hlavných dôvodov návratu jadrovej energie je rastúci dopyt po elektrine. V Japonsku pribúdajú dátové centrá, továrne na polovodiče a ďalšie energeticky náročné prevádzky spojené s rozvojom umelej inteligencie.
Jadrové elektrárne dokážu dodávať veľké množstvo elektriny nepretržite a s nízkymi emisiami. To je pre dátové centrá dôležité, pretože potrebujú stabilné napájanie 24 hodín denne bez ohľadu na počasie.
Podobnú výhodu využívajú aj technologické firmy v zahraničí. Nedávno sme informovali, že japonský SoftBank chce vo Francúzsku vybudovať dátové centrá pre AI za 75 miliárd eur. Jedným z dôvodov výberu krajiny bola práve dostupnosť stabilnej jadrovej energie.
Japonsko zároveň dováža približne 90 percent svojich energetických surovín. Je preto citlivé na výkyvy cien ropy, uhlia a skvapalneného zemného plynu, ako aj na možné narušenie ich dodávok.
Nové reaktory majú obmedziť závislosť od dovozu, zlepšiť energetickú bezpečnosť a pomôcť krajine dosiahnuť klimatické ciele. Japonsko chce do roku 2040 zvýšiť podiel jadra na výrobe elektriny približne na 20 percent.
Fukušima zmenila postoj celej krajiny
Pred haváriou jadrovej elektrárne Fukušima Daiči v roku 2011 vyrábalo 54 reaktorov približne 30 percent japonskej elektriny. Po ničivom zemetrasení a cunami boli postupne odstavené všetky. Japonsko následne zaviedlo oveľa prísnejšie bezpečnostné pravidlá. Z 33 reaktorov, ktoré sa stále považujú za prevádzkyschopné, sa doteraz podarilo opätovne spustiť len 15.
Jadro preto momentálne zabezpečuje menej než desatinu výroby elektriny. Krajina chýbajúci výkon nahradila najmä tepelnými elektrárňami spaľujúcimi dovážané fosílne palivá, čo zvýšilo náklady aj množstvo emisií. Vláda síce umožnila niektorým reaktorom fungovať dlhšie než pôvodne plánovaných 60 rokov, ani predlžovanie životnosti však nedokáže odkladanie novej výstavby riešiť natrvalo.
Jadrová energia napriek vysokým počiatočným nákladom ponúka dlhodobú a stabilnú výrobu elektriny. Jej úlohu v energetickom mixe sme podrobnejšie vysvetlili aj v článku o tom, prečo sa jadra nedokáže jednoducho vzdať ani Slovensko.
