Aktuálny dlh verejných financií Slovenska dosahuje úroveň 61 percent HDP, čo je však podľa premiéra Roberta Fica výrazne pod priemerom celej Európskej únie aj eurozóny. Minister financií Ladislav Kamenický očakáva v budúcom roku zrýchlenie rastu domáceho HDP na minimálne 1,5 percenta, k čomu prispejú aj predikcie Národnej banky Slovenska (NBS). Vedenie vlády pritom ostro skritizovalo domáce médiá a opozíciu za prílišnú kritiku. Vraj sa veľmi nehovorí o pozitívnych správach, akou bolo napríklad potvrdenie stabilného ratingu od agentúry Moody’s. Téme sa venuje spravodajský portál agentúry TASR.
Fico tvrdí, že Slovensko sa v otázke zadlženia nachádza v podstatne lepšej situácii, než je priemer ostatných európskych krajín. Dlh verejných financií sa momentálne pohybuje na úrovni 61 percent hrubého domáceho produktu, čo je hlboko pod priemernými hodnotami celej EÚ a rovnako aj eurozóny.
V porovnaní výšky štátneho dlhu je na tom v súčasnosti horšie ako Slovensko celkovo 11 členských štátov. Medzi tieto krajiny sa radia aj viaceré vyspelé západné ekonomiky, ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Belgicko alebo Francúzsko. Tieto kľúčové makroekonomické ukazovatele odprezentoval priamo Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii.
Poukázal na presné európske štatistiky. V rámci celej Európskej únie dosahuje priemerný štátny dlh úroveň 82,8 percenta HDP. V krajinách eurozóny, ktoré ako svoje oficiálne platidlo využívajú spoločnú menu euro, sa tento priemer šplhá dokonca až na 88 percent. Najnovšie údaje podľa Fica jednoznačne vyvracajú tvrdenia, že by Slovensko malo akékoľvek vážne ťažkosti so svojím hospodárením.
Preto rázne odmietol pretrvávajúcu kritiku, podľa ktorej súčasná vládna koalícia dostatočne neznižuje deficit štátneho rozpočtu. Aktuálnu bilanciu považuje za úspech súčasného vedenia štátu. Ak by totiž vláda nepristúpila k potrebným konsolidačným opatreniam, výsledný dlh by bol oveľa vyšší.
Vývoj miezd a potvrdená stabilita
Veľmi dôležitým faktorom pre posúdenie životnej úrovne obyvateľstva je aktuálny rast reálnych miezd. Podľa najnovších údajov NBS by mali reálne mzdy v priebehu tohto roka vykázať priemerný nárast o 0,3 percenta. V rámci súkromného sektora sa však očakáva mierny pokles, konkrétne o 0,4 percenta. Výraznejšie oživenie by malo prísť až v roku 2027, kedy centrálna banka prognózuje rast reálnej mzdy v ekonomike na úrovni 1,2 percenta.
Napriek tomuto pozitívnemu trendu však Slovensko stále patrí medzi krajiny s jednou z najnižších nominálnych miezd v porovnaní so zvyškom Európy. Príkladom môže byť susedné Poľsko, kde sa priemerná hrubá mzda v podnikovom sektore počas mája medziročne zvýšila o 5,8 percenta, čím v prepočte dosiahla hodnotu 2152,58 eura.
Fico počas svojho vystúpenia skritizoval nielen opozíciu, ale aj slovenské médiá. Vyčítal im, že veľmi slabo a neochotne informujú verejnosť o pozitívnych udalostiach z domácej ekonomiky. Ako konkrétny príklad uviedol nedávne rozhodnutie renomovanej medzinárodnej agentúry Moody’s. Tá minulý týždeň oficiálne potvrdila doterajší investičný rating Slovenskej republiky na úrovni A3 so zachovaním stabilného výhľadu do budúcnosti.
Premiér zároveň označil medializované informácie o hromadnom prepúšťaní v niektorých slovenských fabrikách za zbytočné strašenie občanov. Tieto správy dal do priameho kontrastu s pretrvávajúcou nízkou mierou nezamestnanosti a vysokým počtom voľných pracovných miest na trhu práce. Podľa jeho slov si ľudia na Slovensku nežijú tak zle, ako to prezentujú novinári a opozícia.
Ekonomika bude rásť rýchlejšie, len treba počkať
K téme štátneho hospodárenia sa vyjadril aj minister financií Ladislav Kamenický. Ten opätovne pripísal zodpovednosť za vysoký nominálny dlh predchádzajúcim vládam Igora Matoviča, Eduarda Hegera a taktiež úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Podľa ministra sa zákon o rozpočtovej zodpovednosti zo strany štátu naposledy striktne dodržiaval v marci 2020, kedy vtedajšia reprezentácia odovzdávala riadenie krajiny novej garnitúre. Boli to práve predchádzajúci politickí lídri, kto podľa neho kompletne rozbil stabilitu verejných financií.
Ďalej poznamenal, že Slovensko funguje ako mimoriadne otvorená ekonomika, čo znamená extrémnu citlivosť na akékoľvek negatívne vplyvy zvonka. Otvorenosť nášho trhu najlepšie ilustruje fakt, že export tovarov a služieb tvorí až 85 percent celkového HDP. Ak sa teda prestane dariť nášmu hlavnému obchodnému partnerovi, ktorým je Nemecko, slovenská ekonomika to okamžite pocíti v plnej sile.
Ladislav Kamenický však na základe prognóz domácej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu predpokladá, že slovenský HDP v budúcom roku vzrastie minimálne o 1,5 percenta. To by znamenalo výrazné zrýchlenie oproti aktuálnemu roku, kedy NBS odhaduje celkový rast len na úrovni 0,5 percenta. Očakávané oživenie výroby by malo citeľne spomaliť tempo, akým doteraz rástol dlh verejnej správy v pomere k výkonu ekonomiky.
Minister na záver dodal, že hoci miera inflácie na Slovensku útočí na hranicu štyroch percent, vďaka štátnej energopomoci je reálne zaťaženie slovenských domácností o jedno percento nižšie.
