Európska únia pripravuje jednu z najväčších zmien fungovania Europolu za posledné roky. Agentúra, ktorá dnes najmä prepája národné policajné zbory a analyzuje informácie, má dostať vlastnú cloudovú infraštruktúru, nové pracoviská priamo v členských štátoch a výrazne silnejšie technologické kapacity.
Európska komisia 24. júna predstavila nový bezpečnostný balík. Brusel tvrdí, že bez užšej spolupráce už nemožno účinne bojovať proti organizovanému zločinu, ktorý sa presúva na internet a prakticky nerešpektuje hranice.
Nejde ešte o platné pravidlá, keďže návrhom sa budú zaoberať Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ, ktoré môžu jeho konečnú podobu výrazne zmeniť.
Policajný cloud má spojiť vyšetrovania
Europol v súčasnosti pomáha pri vyšetrovaniach, ktoré sa týkajú viacerých krajín, jeho pracovníci však sami ľudí nezatýkajú ani nezačínajú vyšetrovania. Nové pravidlá ho majú posunúť bližšie k operačnej policajnej agentúre, stále však bude predovšetkým podporovať národné orgány.
Najviditeľnejšou zmenou bude bezpečný európsky policajný cloud a spoločný dátový priestor. Vyšetrovatelia z rôznych štátov by vďaka nim mohli v reálnom čase pracovať na rovnakom prípade, zdieľať dôkazy a porovnávať informácie bez zdĺhavého presúvania súborov medzi oddelenými systémami.

Europol má zároveň zriadiť podporné pracoviská priamo v členských krajinách. Jeho pracovníci by tam úzko spolupracovali s domácou políciou, uľahčovali prístup k systémom agentúry a pomáhali napríklad s digitálnou forenznou analýzou či spracovaním veľkého množstva dát.
Pre menšie štáty vrátane Slovenska môže byť dôležité najmä zdieľanie technológií. Komisia plánuje z Europolu vytvoriť technologické a inovačné centrum, ktoré bude mapovať potreby policajných zborov v celej Únii a koordinovať spoločný vývoj nástrojov.
Návrh má posilniť aj operačné pracovné skupiny a spoločné vyšetrovacie tímy, v ktorých policajti z viacerých krajín riešia jeden prípad spoločne. Europol by mal jednoduchšie spolupracovať aj so súkromnými firmami a partnerskými štátmi mimo Únie.
Brusel tiež očakáva, že automatizovaná výmena informácií zníži množstvo administratívy a zrýchli reakciu pri prípadoch, kde sa stopy v priebehu niekoľkých hodín presúvajú medzi viacerými krajinami. Dôležité to môže byť pri ransomvéri, obchodovaní s ľuďmi, pašovaní drog, finančných podvodoch aj útokoch na kritickú infraštruktúru.
Europol má dostať miliardy eur
Výrazne narásť majú aj peniaze a počet pracovníkov. Komisia v ďalšom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 navrhuje pre Europol približne 3 miliardy eur, čo by znamenalo zdvojnásobenie jeho rozpočtu.
Zároveň chce zdvojnásobiť personálne kapacity agentúry. Europol by tak získal viac analytikov, odborníkov na kybernetickú kriminalitu, digitálne dôkazy a spracovanie rozsiahlych databáz.
Zločinecké skupiny čoraz častejšie používajú šifrovanú komunikáciu, kryptomeny, falošné identity a nástroje umelej inteligencie. Europol už upozorňoval na podvody vytvorené pomocou AI, pričom organizované skupiny dokážu útočiť na ľudí vo viacerých štátoch naraz.
Reforma sa preto dotkne aj spolupráce s Eurojustom, ktorý prepája prokurátorov a súdy, Európskou prokuratúrou a zahraničnými partnermi. Súčasťou balíka je tiež úprava európskeho vyšetrovacieho príkazu, aby sa dôkazy medzi krajinami získavali rýchlejšie.
Kto bude kontrolovať získané dáta?
Rozšírenie práce s dátami však otvára otázky ochrany súkromia. Organizácia European Digital Rights už pred predstavením návrhu varovala, že nové právomoci Europolu nemajú prísť bez silnej kontroly a presných pravidiel uchovávania osobných údajov.
Komisia sľubuje posilnený dohľad a väčšiu zodpovednosť agentúry. Kľúčovou súčasťou rokovaní však bude otázka, či možno výrazne zrýchliť zdieľanie policajných informácií bez toho, aby sa v systémoch Europolu neprimerane dlho uchovávali aj údaje o ľuďoch, ktorí s vyšetrovaným zločinom napokon nemajú nič spoločné.

