Vývoj inflácie v Európskej únii (EÚ) nie je zrovna priaznivý. V apríli dosiahla medziročná miera rastu cien v celej EÚ hodnotu 3,2 percenta, pričom Slovensko na tom bolo ešte horšie. Harmonizovaná inflácia totiž u nás vyskočila nad 4 percentá, konkrétne na 4,1 percenta. Obidve tieto hodnoty sú pritom najvyššie od konca roka 2023. Rast cien najviac ťahá jedna položka, a to energie.
Podľa údajov Eurostatu stúpla medziročná inflácia v eurozóne z marcových 2,6 percenta na 3 percentá. Denník N referuje, že ide o najvyššiu hodnotu od konca roka 2023 a zároveň o potvrdenie predbežného odhadu. Na úrovni celej EÚ inflácia stúpla z 2,8 percenta v marci na 3,2 percenta v apríli, pričom medzimesačne ceny stúpli o necelé percento.
Na Slovensku je stav ešte horší. Ako sme spomenuli, harmonizovaná inflácia (HICP) dosiahla 4,1 percenta medziročne. Zároveň ide o nárast o 0,4 percentuálneho bodu oproti marcu, kedy bola HICP 3,7 percenta. Ako informoval Štatistický úrad SR, ide o druhé najvyššie hodnoty od začiatku tohto roka, kedy bola vykázaná inflácia 4,3 percenta.
Môžu za to energie
Na tento rast najviac vplývali vyššie ceny energií. Podľa Eurostatu energie v eurozóne medziročne zdraželi o 10,9 percenta, zatiaľ čo v marci to bolo “len” o 5,1 percenta. Toto náhle zrýchlenie má spojitosť s vojnou v Iráne, ktorá otriasla svetovými trhmi s ropou a zemným plynom. Túto príčinu potvrdila aj Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom komentári k odhadu: “Prudký rast cien energetických komodít na svetových trhoch v dôsledku vojny v Iráne.“
NBS zároveň pripomenula, že infláciu na Slovensku určujú aj ďalšie dôletié okolnosti, najviac konsolidačné opatrenia vlády, ktorá zaŕňajú vyššiu DPH, daň z cukru a vyššie regulované ceny energií pre domácnosti. Práve tie udržiavali infláciu na Slovensku nad európskym priemerom už od januára.
Nie sme na tom najhoršie
Hoci sme v inflácii nad priemerom EÚ, nie sme na tom až tak katastrofálne ako niektoré iné krajiny. Sme v podstate niekde v strede. Najvyššiu infláciu má Rumunsko (9,5 percenta), Bulharsko (6,2 percenta) a Chorvátsko (5,4 percenta). Naopak, najnižšiu infláciu zaznamenalo Fínsko (2,3 percenta) a Francúzsko (2,5 percenta). Keď sa však pozrieme iba na krajiny eurozóny (krajiny, ktoré platia euro), sme na 7. mieste od konca.
Pokiaľ ide o jadrovú infláciu, teda index cien očistený o kolísavé ceny potravín a energií, tá sa v apríli naprieč eurozónou udržala na úrovni 2,2 percenta. Na Slovensku dosiahla jadrová inflácia podľa rýchleho odhadu NBS 3,6 percenta, čo je síce pokles oproti predchádzajúcim mesiacom, no v rámci eurozóny je to celkom vysoké číslo.
Iné to ale bolo v januári, kedy malo Slovensko najvyššiu infláciu 4,3 percenta (oproti priemeru 1,7 percenta v eurozóne). V posledných mesiacoch sa síce rozdiel zúžil, no stále zaostávame za európskym priemerom v kontrole rastu cien. Okrem konsolidačných opatrení a zdražovania energií zahrnutých do regulovaných taríf zohráva dôležitú úlohu aj vyšší dopyt.
NBS zároveň predpokladá, že priemerná inflácia na Slovensku v tomto roku dosiahne takmer 4 percenta. To by síce bolo menej ako vlani, no viac, než analytici predpokladali v zimných prognózach. Prehodnotenie prognóz smerom nahor má dôvod práve vo vojne na Blízkom východe a s ňou spätú krízu v sektore kľúčových energetických surovín.
Nie je to dobré
Európska centrálna banka (ECB) sa obáva, že inflácia v eurozóne prekročí hranicu 3 percentá. Pôvodne totiž mala za cieľ udržať ju pod 2 percentami, pričom na začiatku roka sa zdalo, že sa to aj podarí. Potom ale prišla vojna, kríza a nedostatky.
Vplyv to zrejme bude mať aj na úrokové sadzby. Očakávalo sa, že v lete klesnú, no napokon to môže vyzerať tak, že pokles buď to príde neskôr, alebo podľa pôvodného plánu, no v menšej miere. Finálny verdikt bude závisieť od toho, či sa v dohľadnej dobe stabilizujú ceny energií. Ak nie, inflácia bude rásť.
