Debata o transakčnej dani na Slovensku zas a znova naberá na intenzite. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) opätovne predložilo do parlamentu návrh na jej úplné zrušenie, pričom tentokrát očakáva širšiu podporu, píšu Správy STVR. Kritické hlasy sa ozývajú dokonca aj z radov koaličných strán Hlas-SD a SNS. Minister financií Ladislav Kamenický im odkazuje, aby zároveň povedali, kde by bolo možné v rozpočte nájsť chýbajúce peniaze.
Daň z finančných transakcií platí na Slovensku od apríla minulého roka. A de facto hneď po zavedení vyvolala silný odpor podnikateľského sektora aj časti koalície. Pod tlakom SNS vláda v septembri tohto istého roka pristúpila k prvému ústupku: parlament schválil novelu zákona, podľa ktorej sú od 1. januára 2026 od dane oslobodené fyzické osoby podnikatelia, teda živnostníci. Za novelu hlasovalo všetkých 128 prítomných poslancov, ako informovala agentúra SITA.
Pôvodné rozpočtové odhady predpokladali výnos z dane viac ako 800 miliónov eur ročne. Realita však bola iná. Aktuálne prognózy pre rok 2026 hovoria o výnose zhruba 508 miliónov eur, teda o 300 miliónov menej, ako štát plánoval. Daň totiž mala vedľajšie efekty: firmy začali vo väčšej miere prechádzať na hotovostné transakcie, čo prispelo aj k rastu šedej ekonomiky.
Koalícia sa štiepi, Smer si za daňou stojí
Situácia v koaličnom tábore teda rozhodne nie je jednotná, čo samo osebe hovorí veľa. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) dal celkom jasne najavo, že zavedenie transakčnej dane nepovažuje za šťastné riešenie a spochybnil, či prináša očakávané výsledky. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) zašiel ešte ďalej a naznačil, že koaliční partneri zo Smeru-SD už sami „uznávajú, že transakčnú daň asi zrušíme.“
Dominantný Smer-SD však zatiaľ zrušenie odmieta. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč argumentuje, že daň priniesla pol miliardy eur, a to považuje za postačujúce. Minister financií Kamenický podmieňuje akékoľvek zrušenie jasnou odpoveďou na otázku, odkiaľ sa vezmú peniaze, ktoré by nahradili výpadok. SNS a Hlas-SD chcú tému otvoriť na koaličnej rade.
Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko avizoval, že existujú štyri zdroje kompenzácie, ako jednu z možností zmienil vyššie zdanenie bánk.
Zamestnávatelia aj odborári hľadajú alternatívy
Do diskusie sa zapojila aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Jej generálny sekretár Martin Hošták upozornil na dlhodobý trend rastu počtu zamestnancov vo verejnej správe. Konkrétne od roku 2015 narástol o viac ako 100-tisíc. A práve tu vidí RÚZ (ďalší) priestor na úspory kompenzujúce výpadok z transakčnej dane.
Odborári majú trochu odlišný pohľad. Konfederácia odborových zväzov SR síce tiež vidí priestor v znižovaní výdavkov štátu, no trvá na tom, že konsolidácia nemá stáť výlučne na škrtoch. Hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová navrhuje napríklad vyššie dane z nehnuteľností, ktoré sa využívajú na podnikanie, prípadne efektívnejší výber existujúcich daní. Väčšinu výdavkov štátu pritom tvorí zákonom zakotvené sociálne zabezpečenie, ktoré súčasná vláda odmieta škrtať.
Čo je transakčná daň a koho sa momentálne týka?
Daň z finančných transakcií sa uplatňuje na prevody peňazí z bankových účtov právnických osôb so sadzbou 0,4 percenta z hodnoty transakcie, maximálne 40 eur na jednu platbu. Pri výberoch hotovosti z účtu je sadzba 0,8 percenta, a to bez stropu.
Od januára tohto roku, ako sme už spomenuli, sú od dane oslobodení všetci podnikatelia – fyzické osoby, teda živnostníci, umelci, športovci a ďalší SZČO. Daň zostáva povinná len pre právnické osoby, respektíve spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a ďalšie obchodné entity. Práve na zrušenie tejto zostávajúcej časti dane mieri aktuálny opozičný návrh.
Podnikatelia dlhodobo poukazujú na to, že daň zvyšuje transakčné náklady, odrádza od investícií a znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem voči podnikom v okolitých krajinách, kde táto daň neexistuje.
Výsledok aktuálnej parlamentnej debaty závisí od toho, či koaliční partneri zotrvajú pri slovnej kritike, alebo ju premietnu aj do hlasovania. Odpoveď na otázku, kde vziať pol miliardy eur, zostáva kľúčovým problémom celej diskusie. Síce sa objavujú návrhy, vláde, ktorá si za daňou stojí, sa nezdajú byť dostatočne presvedčivé.
