Čoraz viac slovenských podnikateľov v tomto roku, z celkom pochopiteľných dôvodov, zvažuje prechod zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Stojí za tým predovšetkým matematika daní a odvodov. Daňový expert Anton Marci pre STVR vysvetlil, pri akých príjmoch sa zmena oplatí a aké ďalšie faktory by mal podnikateľ zvažovať.
Prečo práve teraz?
„Hlavným dôvodom prechodu zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným sú v roku 2026 najmä daňovo-odvodové povinnosti živnostníkov. To ich motivuje najviac,“ uviedol Marci.
Odvody živnostníkov v tomto roku výrazne stúpli, predovšetkým v dôsledku tretieho konsolidačného balíčka vlády, ktorého cieľom je ozdraviť verejné financie (hoci to sa zatiaľ veľmi nedarí). Smutným faktom je, že živnostníci na tretiu vlnu konsolidačných opatrení doplácajú tvrdšie ako ostatní. A stoja za tým hlavne kruté odvody.
Minimálne mesačné odvody pre SZČO stúpli na 425,03 eura, konkrétne 303,11 eura do Sociálnej poisťovne a 121,92 eura do zdravotnej poisťovne. Zároveň sa skrátili odvodové prázdniny pre nových živnostníkov. Doteraz platilo, že noví živnostníci nemuseli platiť sociálne odvody počas prvého roka podnikania. Po novom sa táto lehota skrátila na pol roka, respektíve šesť mesiacov. Spoločnosť s ručením obmedzeným pritom žiadne povinné minimálne odvody neplatí, pokiaľ nezamestnáva zamestnancov alebo kým konateľ nepoberá odmenu.
Ďalšou príčinou rastúceho záujmu o eseročky je obava z reklasifikácie. „Druhým faktorom je obava z toho, že ich živnosť by mohla byť reklasifikovaná na príjem zo závislej činnosti, ak majú také nastavenie so svojím odberateľom,“ vysvetľuje Marci. Živnostník, ktorý dlhodobo spolupracuje s jediným odberateľom a plní jeho pokyny, môže byť daňovým úradom považovaný za faktického zamestnanca, čo so sebou prináša výrazné doplatky na daniach a odvodoch.
Kedy sa oplatí prejsť na eseročku?
Z čisto daňového pohľadu je rozdiel jasný. Eseročka s obratom do 100-tisíc eur ročne platí daň z príjmov právnických osôb vo výške 10 percent. Živnostník s rovnakými príjmami platí 15 percent. Ako uvádza Firmáreň, pri príjmoch nad 100-tisíc eur živnostníci platia progresívne sadzby až do 35 percent, kým eseročka sa pohybuje na 21 percentách.
„Napríklad živnostník, ktorý by zarábal len sto eur mesačne, na odvodoch ročne zaplatí toľko, že v konečnom dôsledku skončí v strate,“ zdôraznil Marci. Prechod na eseročku sa teda oplatí pri prakticky akomkoľvek príjme s tým, že čím vyšší obrat, tým výraznejšia je daňovo-odvodová úspora.
Zmena pre živnostníkov s nízkym príjmom
Marci zároveň upozornil na legislatívny vývoj v Národnej rade SR. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje novelizáciu odvodových povinností. Živnostníci, ktorých ročný príjem by nedosahoval 10,5-násobok životného minima, teda zhruba 3 000 eur ročne, by mohli byť oslobodení od odvodov do Sociálnej poisťovne. Návrh je v procese schvaľovania a jeho finálna podoba zatiaľ nie je uzavretá.
Neprehliadnite
Jeden odvod za druhým
Od roku 2026 platí aj nová kategória takzvaných mikroodvodov. Živnostníci, ktorých príjmy v predchádzajúcom roku nepresiahli 9 144 eur, môžu platiť odvod vo výške len 131,34 eura mesačne namiesto plných 425,03 eura. Tento systém je určený najmä pre ľudí, ktorí podnikajú popri zamestnaní alebo len príležitostne.
Ako uvádza portál Parlamentné listy, mikroodvody menia podnikateľskú kalkuláciu pre tisíce SZČO a pre niektorých môžu znamenať, že zotrvaním pri živnosti budú na tom výhodnejšie, než sa pôvodne zdalo. Aj s mikroodvodom sa však oplatí situáciu prehodnocovať opakovane, napríklad každý rok, keďže legislatívne prostredie na slovensku sa mení až príliš často.
Ďalšie dôvody pre eseročku
Odvodové a daňové aspekty však nie sú jediným dôvodom na zmenu právnej formy. Živnosť nie je možné previesť na inú osobu ani na nej predať obchodný podiel. Pre podnikateľa, ktorý chce získať investora, vstúpiť do partnerstva alebo v budúcnosti firmu predať, je teda spoločnosť s ručením obmedzeným de facto nevyhnutnosťou.
„Živnosť obvykle smrťou živnostníka končí. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa dá nastaviť pokračovanie iným spôsobom,“ uviedol Marci. Dôležitý je aj aspekt ručenia. Zatiaľ čo živnostník ručí za záväzky celým svojím súkromným majetkom, konateľ eseročky ručí len do výšky základného imania spoločnosti.
Na čo si dať pozor?
Treba však mať na pamäti, že eseročka nie je bezplatná ani bezstarostná. Samotné zakladanie spoločnosti stojí čas aj peniaze, vyžaduje vedenie podvojného účtovníctva a každoročné podávanie účtovnej závierky. Navyše, konateľ, ktorý si vypláca odmenu, musí z nej platiť odvody.
Právnu formu teda netreba vyberať impulzívne. Mali by tomu predchádzať konzultácie s daňovým poradcom alebo účtovníkom, ktorý vie konkrétnu situáciu podnikateľa posúdiť komplexnejšie a odbornejšie.
