Mexico City prepadáva pod zem, a to aj bez toho, aby ho ohrozovala stúpajúca hladina oceánu. Prepadá sa preto, že z podzemia odčerpáva vodu, ktorú potrebuje na prežitie. Nové dáta NASA ukazujú, že jedno z najväčších miest sveta sa v niektorých častiach prepadáva tak rýchlo, že zmenu vidno až z vesmíru.
Mexico City stojí na území bývalého jazera, pod ktorým sa nachádza mäkká ílovitá pôda a podzemný akvifer. Práve z neho mesto čerpá veľkú časť pitnej vody pre približne 22 miliónov obyvateľov. Keď sa voda z podzemia vyťahuje, pôda sa zhutňuje a mesto následne klesá. Tento proces sa už pritom nedá jednoducho vrátiť späť, čo je evidentné aj z najnovších snímok od NASA.
Začarovaný kruh vody
Najväčší problém je v tom, že prepadávanie mesta poškodzuje potrubia, cesty, budovy aj verejnú infraštruktúru. Keď potrubia praskajú, voda uniká ešte skôr, než sa dostane k ľuďom. To znamená ďalšie straty a ešte väčší tlak na čerpanie podzemnej vody.
Rozsah problému teraz detailnejšie ukázal satelit NISAR, spoločná misia NASA a indickej vesmírnej agentúry ISRO. Radarové merania z obdobia od októbra 2025 do januára 2026 odhalili, že niektoré časti Mexico City klesajú približne o 2 centimetre mesačne, teda o viac ako 20 centimetrov ročne.
Viditeľné následky sa už roky objavujú aj priamo v meste. Cesty sa vlnia, budovy praskajú, infraštruktúra sa deformuje a známe miesta museli byť postupne prispôsobované klesajúcemu okoliu.
Problém nie je všade rovnaký
Pre mesto je nebezpečné aj to, že neklesá rovnomerne. Niektoré štvrte sa prepadávajú rýchlejšie, iné pomalšie. Práve tento rozdiel vytvára tlak na budovy, cesty, kanalizáciu aj potrubia, ktoré sa nedokážu prispôsobiť tomu, že jedna časť podložia klesá iným tempom než druhá.
Medzi citlivé miesta patrí aj okolie hlavného letiska Benita Juáreza. Ak sa podobné tempo poklesu udrží, mesto bude musieť neustále opravovať infraštruktúru, ktorá sa bude následne opätovne poškodzovať.
NISAR je v tomto smere dôležitý preto, že dokáže sledovať veľmi malé pohyby povrchu vo veľkom detaile. Radar pracuje aj cez oblačnosť a počas noci, takže vedcom umožňuje sledovať zmeny pravidelne a presnejšie než pri klasických optických snímkach.
Samotné meranie však problém nevyrieši. Mexico City potrebuje vodu a podzemný akvifer zostáva pre jeho fungovanie kľúčový.
