Obnoviteľné zdroje energie dnes na Slovensku zamestnávajú viac ako 22-tisíc ľudí, teda asi toľko, koľko dá práce jedna automobilka aj so svojimi subdodávateľmi. A to môže byť len začiatok. Ak sa Slovensko rozhodne naplniť vlastné klimatické záväzky, do roku 2030 by sektor obnoviteľných zdrojov energie (OZE) mohol priniesť ďalších 50-tisíc, či dokonca až 77-tisíc nových pracovných miest vo všetkých regiónoch krajiny.
Priemysel naviazaný na obnoviteľné zdroje energie zamestnal v Európskej únii v roku 2024 už 1,8 milióna ľudí. Ako upozornila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI), ide o viac ako polovicu zamestnanosti v porovnaní s automobilovým sektorom, píše spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk). Pre krajinu, kde automobilky tradične patria k najsilnejším priemyselným pilierom, ide o prinajmenšom zaujímavé porovnanie.
Riaditeľ SAPI Ján Karaba v tejto súvislosti pripomína, že celosvetový výkon OZE rastie každoročne o viac ako 15 percent, pričom opakované globálne energetické krízy, jedna z ktorých prebieha aj v súčasnosti, tento trend majú len urýchliť. Ak sa na obnoviteľné zdroje budeme dívať len cez megawatty a emisie, podľa Karabu uvidíme len polovicu obrazu. Tá druhá pozostáva z pracovných miest v regiónoch, investícií a práce s pridanou hodnotou.
Riaditeľ asociácie zdôrazňuje, že OZE dávno nie sú iba doplnkom ekonomiky, ale plnohodnotným pilierom zamestnanosti aj tvorby hrubého domáceho produktu.
Tepelné čerpadlá vedú
Na Slovensku sektor OZE vytvára pracovné miesta naprieč viacerými segmentmi. Ako informuje SAPI na svojom webe, predvlani bola najväčším zamestnávateľom v tomto odvetví výroba tepelných čerpadiel. Podľa štúdie Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) vytvoril tento segment v roku 2024 viac než 16 500 pracovných miest, dosiahol obrat 4,14 miliardy eur a prilákal viac ako 500 miliónov eur v investíciách.
Výrobná kapacita slovenských výrobcov smeruje k objemu 1,2 milióna kusov ročne, pričom viac ako 90 percent produkcie putuje na export. Ide teda o sektor s priamym dosahom na obchodnú bilanciu krajiny.
Fotovoltické technológie zodpovedajú za zhruba 3 500 pracovných miest, solárne kolektory na ohrev vody a podporu vykurovania (segmenty, ktoré sa na Slovensku aj priamo vyrábajú) za ďalších 2 000. Nejde pritom výlučne o priamu výrobu. Podstatná časť zamestnanosti vzniká v celom dodávateľskom reťazci: pri inštalácii, servise a prevádzke technológií, teda aj u živnostníkov a malých podnikateľov naprieč celým Slovenskom, ktorí každodenne zabezpečujú montáž a údržbu týchto zariadení.
50-tisíc do roku 2030
Konkrétne prognózy priniesla SAPI Green Job Study z roku 2024, ktorú asociácia vypracovala v spolupráci s nemeckou konzultačnou spoločnosťou eclareon. Štúdia pracovala s viacerými scenármi rozvoja OZE do roku 2030. Pri splnení Národného energetického a klimatického plánu (NEKP) SR, teda výstavbe nových elektrární v rozsahu, ku ktorému sa krajina zaviazala, by do roku 2030 vzniklo až 50-tisíc nových pracovných miest. Fotovoltické a veterné elektrárne by každá z nich prispela zhruba 14-tisíc miestami a tepelné čerpadlá by zamestnali viac ako 21-tisíc ľudí.
Neprehliadnite
Pri ambicióznejšom scenári, ktorý počíta s výraznejším nahradením fosílnych palív domácimi zelenými zdrojmi, by celkový počet pracovných miest mohol dosiahnuť až 77-tisíc. Server Openiazoch.sk v tejto súvislosti však upozornil na závažný problém. Slovenský trh zatiaľ na takúto premenu nie je pripravený ani z hľadiska pracovnej sily, ani z hľadiska vzdelávania. Kvalifikovaní odborníci v oblasti inštalácie a prevádzky OZE na Slovensku jednoducho chýbajú, čo môže zásadne brzdiť plnenie vytýčených cieľov a míľnikov.
Karaba taktiež poukázal na nesúlad medzi potenciálom sektora a prístupom štátu. Keby za vládou prišiel investor s prísľubom 50-tisíc alebo 77-tisíc pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska, dostal by pravdepodobne miliardovú štátnu pomoc. V sektore obnoviteľných zdrojov, ktorý navyše zvyšuje energetickú bezpečnosť a nezávislosť krajiny, štát podľa Karabu investorom nedáva príspevky, ale len zbytočné bariéry.
Vinníkom je aj G-komponent
Jednou z najdlhšie diskutovaných prekážok rozvoja OZE na Slovensku je takzvaný G-komponent. Ide o poplatok, ktorý platia výrobcovia elektriny prevádzkovateľom distribučnej siete za prístup do sústavy.
Euractiv informoval, že kauza okolo tohto poplatku sa vlečie od roku 2013, keď ho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zaviedol v rozpore s Ústavou SR. V roku 2024 úrad navrhoval zvýšenie G-komponentu o 233 percent. To by fakticky znamenalo stopku pre akékoľvek nové projekty solárnych a veterných elektrární. Pri trhovej cene elektriny okolo 80 eur za megawatthodinu by výrobcovia museli predávať zelenú elektrinu až o 30 až 35 eur za megawatthodinu drahšie, ako by ju niekto bol ochotný kúpiť.
K plánovanému trojnásobnému zvýšeniu napokon nedošlo, no samotný poplatok zostáva podľa asociácie nastavený nepomerne oproti ostatným krajinám EÚ.
SAPI ďalej kritizuje aj novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá zaviedla ďalšie bariéry pre výstavbu veterných elektrární. Člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko v tejto súvislosti poznamenal, že po prijatí novely je na Slovensku administratívne jednoduchšie postaviť uhoľnú elektráreň ako veternú.
Asociácia varuje, že brzdenie rozvoja lacnej zelenej energie sa v konečnom dôsledku premietne do vyšších cien elektriny pre domácnosti aj priemysel a priamo ohrozí pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach.
Slovensko sa v NEKP zaviazalo mať do roku 2030 v prevádzke 750 megawattov veterných elektrární. Podľa SAPI ale projekty naďalej narážajú na zdĺhavé procesy a nepredvídateľné regulačné prostredie, čo odrádza záujem zahraničných investorov. Potenciál na desaťtisíce pracovných miest teda existuje, no nateraz naň nemáme vhodné podmienky.
