Počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku medziročne klesol o takmer 85-tisíc osôb. Podľa výsledkov zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností za rok 2025, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, chudobe čelilo vlani 16,7 percenta obyvateľov, teda vyše 895-tisíc ľudí. Je to prvý pokles po štyroch rokoch nepretržitého rastu, hoci situácia v niektorých krajoch a typoch domácností sa naďalej zhoršuje. Na nové čísla upozornil spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk.).
Čo v sebe skrýva toto percento
Ukazovateľ, ktorý Štatistický úrad SR sleduje v rámci európskeho zisťovania EU SILC, zachytáva súbežne tri dimenzie chudoby. Dotyčná osoba je z hľadiska systému zaradená medzi ohrozených vtedy, keď čelí aspoň jednej z nasledujúcich situácií: jej príjem je nižší ako národná hranica príjmovej chudoby, trpí závažnou materiálnou a sociálnou depriváciou, alebo žije v domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou.
Vlani čelilo aspoň jednej z týchto situácií 16,7 percenta obyvateľov Slovenska, čiže asi každý šiesty Slovák. Ide o výrazný pokrok oproti roku 2024, v ktorom tento podiel dosiahol 18,3 percenta. Bola to historicky najvyššia hodnota po sérii opakovaných každoročných nárastov (od roku 2020). Pokles o 1,6 percentuálneho bodu v absolútnych číslach znamená, že zo štatistiky chudoby sa vlani vymanilo takmer 85-tisíc ľudí.
Čo je príjmová chudoba?
Spomedzi troch dimenzií chudoby je na Slovensku najrozšírenejšia príjmová chudoba. Národná hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v roku 2025 stanovená na 7 794 eur ročne, čo zodpovedá 650 eurám za mesiac. Táto hranica sa počíta ako 60 percent mediánu čistého príjmu domácností a každoročne sa mení v závislosti od vývoja príjmov v spoločnosti.
Pod touto hranicou žilo v roku 2025 celkovo 12,2 percenta obyvateľov SR, čo predstavuje takmer 652-tisíc osôb. Medziročne ich počet klesol o takmer 127-tisíc, čo je pri tejto dimenzii výrazne väčší pokles ako pri celkovom ukazovateľovi ohrozenia chudobou. To naznačuje, že zlepšenie prišlo predovšetkým vďaka rastu príjmov domácností.
Nerovnosť medzi regiónmi
Regionálne rozdiely v miere chudoby však naďalej figurujú ako jeden z najvážnejších problémov slovenského sociálneho systému. Najviac priaznivá situácia bola vlani v Bratislavskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, kde chudoba zasiahla menej ako 10 percent obyvateľov.
Bratislavský kraj zaznamenal historicky výnimočný výsledok, keďže u miera chudoby klesla z 8,6 percenta v roku 2024 na 2,9 percenta, čo je pokles o takmer šesť percentuálnych bodov za jediný rok. Na opačnej strane spektra stoja Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. V Prešovskom kraji čelí chudobe takmer každý tretí obyvateľ. Miera konkrétne dosiahla 29,9 percenta, čo znamená, že chudobe čelilo približne 240-tisíc osôb. Ide o najvyšší absolútny počet spomedzi všetkých krajov SR.
V Banskobystrickom kraji miera stúpla na 26,1 percenta, čo oproti roku 2024 predstavuje nárast o takmer 17-tisíc osôb. Situácia sa teda zlepšila v šiestich z ôsmich krajov, no priepasť medzi Bratislavským a Prešovským krajom (2,9 versus 29,9 percenta) je z pohľadu regionálnej súdržnosti prinajmenšom alarmujúca.
Neprehliadnite
Ktorí Slováci sú najviac ohrození?
Štatistiky EU SILC dlhodobo potvrdzujú, že chudoba zvykne postihovať konkrétne typy domácností. Existujú teda akési ohrozené skupiny.
Domácnosti s deťmi sú podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. A rámci nich sú osobidne zraniteľné dve skupiny. Prvou sú neúplné domácnosti, teda také, kde žije jedna dospelá osoba s jedným alebo viacerými deťmi. V roku 2025 čelilo chudobe až 50 percent osôb žijúcich v tomto type domácnosti, čo v absolútnych číslach predstavuje 32-tisíc ľudí a zároveň historicky najvyššiu nameranú hodnotu pre túto skupinu.
Druhou rizikovou skupinou sú domácnosti dvoch dospelých s tromi a viacerými závislými deťmi, kde chudobe čelilo 38 percent osôb. U oboch typov domácností sa situácia medziročne nie zlepšila, ale zhoršila, čo je znepokojujúci signál napriek tomu, že celkový počet chudobou ohrozených ľudí klesol. Pokiaľ ide o domácnosti bez detí, najviac ohrozené jednočlenné domácnosti žien mladších ako 65 rokov, kde miera chudoby dosiahla 26,3 percenta.
Kde sú limity
Medziročný pokles celkového ukazovateľa chudoby môže mať na svedomí viacero faktorov. Slovenský trh práce si v roku 2024 udržal relatívne nízku nezamestnanosť a rast nominálnych miezd zasiahol aj nižšie príjmové skupiny. Aj štedrá valorizácia dôchodkov a sociálnych dávok mohla ďalej prispieť k tomu, že viaceré domácnosti prekročili príjmovú hranicu chudoby.
Je však dôležité vnímať tento pokles v kontexte. Rok 2024 predstavoval historicky najvyšší nameraný podiel chudobných od zavedenia metodiky EU SILC, takže pokles čiastočne len koriguje mimoriadne zlý výsledok predchádzajúceho roka.
Znepokojujúce sú pritom dve súbežné tendencie. Zhoršujúca sa situácia v Prešovskom a Banskobystrickom kraji naznačuje, že pozitívny celkový výsledok zakrýva prehlbujúce sa regionálne rozdiely. A po druhé, rekordne vysoký podiel chudoby v jednorodičovských domácnostiach jasne ukazuje, že systémové riešenia pre rodiny s deťmi sú stále skôr nedostatočné.
Porovnanie s Európou
Výsledky EU SILC umožňujú porovnávať situáciu na Slovensku s ostatnými krajinami Európskej únie. Kým slovenská miera chudoby alebo sociálneho vylúčenia dosiahla v roku 2025 hodnotu 16,7 percenta, český štatistický úrad v rovnakom zisťovaní zaznamenal pre Česko výrazne priaznivejšiu mieru príjmovej chudoby na úrovni 9,6 percenta.
Kľúčovým problémom Slovenska, ako bolo viackrát spomenuté, ostáva extrémna regionálna polarizácia. Zatiaľ čo Bratislavský kraj s mierou 2,9 percenta patrí k regiónom s najnižšou chudobou v celej EÚ, Prešovský kraj s takmer 30 percentami sa blíži k hodnotám typickým pre najzaostalejšie regióny Rumunska a Bulharska.
Táto nerovnosť je pre Slovensko štrukturálnym problémom, ktorý sa nedá vyriešiť len celoplošnými opatreniami. Vyžaduje si cielené regionálne investície, predovšetkým do trhu práce a infraštruktúry na východnom Slovensku.
