Slovensko sa po hlasovaní Európskeho parlamentu dostalo pod politický tlak v otázke eurofondov. Poslanci totiž žiadajú Európsku komisiu, aby otvorila postup, ktorý môže pri vážnom riziku pre rozpočet Únie skončiť až čiastočným pozastavením peňazí z EÚ, píše verejnoprávna STVR.
Plénum v Štrasburgu v stredu 29. apríla rozhodovalo o rozpočtovom absolutóriu, teda o hodnotení toho, ako inštitúcie Európskej únie nakladali s rozpočtom za rok 2024. Súčasťou schválenej správy bol aj bod týkajúci sa Slovenska, ktorý vychádzal z návrhu Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, známeho ako CONT.
Práve v tejto časti europoslanci podporili odporúčanie, aby Európska komisia urobila prvý krok v rámci mechanizmu podmienenosti. Ten sa viaže na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch, keď porušenia zásad právneho štátu môžu ohroziť riadne využívanie európskych peňazí.
Uznesenie europarlamentu však nie je pre Komisiu priamym príkazom. Brusel ho má vnímať ako politickú výzvu, no nemusí podľa neho postupovať doslovne.
Výbor sa vrátil aj k pokrátenej podpore
Slovensko sa v správe výboru CONT objavilo vo viacerých častiach. Celkovo sa ho týkalo päť bodov, pričom najväčšiu pozornosť získal bod 109, o ktorom poslanci hlasovali po jednotlivých častiach.
Výbor pripomenul aj rozhodnutie Európskej komisie z mája minulého roka. Komisia vtedy po odporúčaní OLAF znížila finančnú podporu pre Slovensko o 1,225 milióna eur.
Dôvodom boli podľa správy neodstránené problémy spojené s oslabením boja proti korupcii, podvodom a konfliktom záujmov. Výbor ich dáva do súvislosti s ochranou finančných záujmov Európskej únie.
Výhrady k trestným zmenám aj oznamovateľom
Europoslanci v schválenej časti správy poukazujú na zmeny, ktoré Slovensko prijalo v roku 2024 v oblasti trestného práva. Dokument spomína úpravy Trestného zákona aj zrušenie špecializovaných protikorupčných štruktúr, Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry.
Podľa výboru tieto kroky viedli k prieťahom vo vyšetrovaniach a k citeľnému poklesu počtu vyšetrovaných korupčných prípadov. Správa ich preto zaraďuje medzi faktory, ktoré môžu zhoršiť kontrolu nad využívaním európskych financií.
Ďalšia výhrada smeruje k zámeru slovenskej vlády nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov novou inštitúciou. Jej šéfa by podľa správy menoval predseda parlamentu. Výbor v tom vidí riziko politického vplyvu na fungovanie úradu. Zároveň upozorňuje na možné oslabenie ochrany oznamovateľov a menšiu kontrolu nad tým, ako vláda pracuje s prostriedkami z EÚ.
