Kvalitný spánok je nevyhnutnou súčasťou zdravého života. Napriek tomu ho ale mnohí zvyknú podceňovať. Dôležitá pritom nie je iba samotná dĺžka spánku, ale aj to, ako kvalitný spánok je. Pokiaľ kvalitný nie je, môžete v posteli pokojne stráviť aj 9 hodín a stále sa nebudete ráno cítiť “fresh”. A áno, na kvalitu vplýva množstvo faktorov, z ktorých mnohé sú väčšine ľudí neznáme.
Často sa môžeme stretnúť s tým, že ľudia pred spaním nepoužívajú telefóny, vyvetrajú si a zatiahnu žalúzie či rolety tak, aby do spálne neprenikol ani kúsok svetla. A to rozhodne sú efektívne metódy, ako zvýšiť kvalitu spánku. Je tu ale ešte jeden hojne podceňovaný faktor, a to teplota miestnosti.
Teplota v spálni patrí k faktorom, ktoré väčšina ľudí pri starostlivosti o zdravie prehliadá. Dve nové vedecké štúdie však ukazujú, že nočné teplo môže mať priamy vplyv na prácu srdca, a ted aj samotnú kvalitu spánku. Riešenie pritom nemusí byť ani zložité, ani drahé.
Výskum publikovaný na webe Springer Nature Link sledoval 47 ľudí vo veku nad 65 rokov žijúcich v austrálskom Queenslande počas letných mesiacov. Výskumný tím z Griffithovej univerzity pod vedením Dr. Fergusa O’Connora ich monitoroval priamo v domácich podmienkach, nie v laboratóriu. Upozornil naň server Startitup.sk.
Účastníci mali počas spánku na zápästí nositeľné zariadenia zaznamenávajúce srdcovú frekvenciu a variabilitu srdcového rytmu. V spálňach zároveň nepretržite merali senzory teplotu, ktorá sa počas sledovania pohybovala v rozsahu od menej ako 24 stupňov Celzia až po 32 stupňov Celzia.
Výsledky ukázali, že keď teplota v spálni prekročila 24 stupňov Celzia, výrazne rástla pravdepodobnosť zmien, ktoré vedci spájajú s väčšou fyziologickou záťažou, teda stúpal tep a klesali ukazovatele naznačujúce kvalitnejšiu autonómnu regeneráciu počas spánku.
Čo sa deje so srdcom v horúcej spálni
Mechanizmus, ktorý za týmito zmenami stojí, vysvetlil priamo vedúci štúdie O’Connor: „Keď je ľudské telo vystavené teplu, prirodzenou fyziologickou reakciou je zvýšenie srdcovej frekvencie. Srdce pracuje intenzívnejšie, aby cirkulovalo krv k povrchu kože na chladenie.“
Keď srdce pracuje tvrdšie a dlhšie, vytvára to stres a obmedzuje schopnosť tela zotaviť sa z predchádzajúcej záťaže.
Vedci tento jav popisujú ako posun smerom k väčšej aktivite sympatického nervového systému, respektíve časti organizmu spojenej so stresovou reakciou. Kardiológ Cheng Han Chen v komentári pre médiá upresnil: „Autonómny nervový systém zohráva dôležitú úlohu v kardiovaskulárnom zdraví tým, že reguluje životne dôležité systémy vrátane srdcovej frekvencie, krvného tlaku a sily sťahu srdcového svalu.“
Poruchy v tomto systéme môžu podľa neho viesť k vážnym srdcovým ochoreniam vrátane arytmií a srdcového zlyhania. O’Connor zároveň upozornil na absenciu nočných teplotných noriem. Hoci existujú smernice pre maximálnu dennú vnútornú teplotu stanovenú na 26 stupňov Celzia, pre nočné podmienky žiadny ekvivalentný štandard nie je.
Neprehliadnite
Chladenie postele ako alternatíva ku klimatizácii
Na problém prehrievanej spálne sa pozrela aj druhá štúdia z Veľkej Británie, ktorú zverejnil Science Direct. Výskumníci testovali vodou chladený vrchný matrac u 17 zdravých dospelých spiacich v spálni s teplotou 30 stupňov Celzia. Cieľom bolo zistiť, či sa dá spánkový komfort zlepšiť aj bez klasickej klimatizácie.
Výsledky boli jednoznačné. Zaznamenal sa výrazný pokles času potrebného na zaspanie: bez chladenia zaspávali účastníci v priemere 24,8 minúty, s chladenou posteľou to bolo 15,1 minúty.
Znížil sa aj čas strávený počas noci v bdelom stave, konkrétne z 25,4 minúty na 15,2 minúty, pričom celkový čas spánku sa takmer vrátil na úroveň bežných nocí bez tepelného stresu. Ďalším praktickým zistením bolo, že chladená posteľ spotrebovala menej energie ako prenosná klimatizácia.
Aká teplota je ideálna?
Odborníci sa zhodujú, že chladnejšia spálňa môže byť pre spánok prospešná. To ale automaticky neznamená, že čím nižšia teplota, tým lepšie. O’Connor na základe výsledkov svojej štúdie odporúča udržiavať teplotu v spálni na úrovni 24 stupňov Celzia alebo nižšej, najmä pre starších ľudí. Špecialistka na spánok Lily Dastmalchi však upozorňuje, že s nízkou teplotou to taktiež netreba preháňať. Príliš studená spálňa môže kvalitu spánku znížiť rovnako ako vyššia.
Vedci preto hovoria skôr o celkových podmienkach spánku než o jednom magickom čísle. Do hry, ako sme už spomenuli, totiž vstupujú aj ďalšie faktory, napríklad večerné pitie kofeínu alebo alkoholu, sledovanie obrazoviek pred spaním či intenzívne cvičenie neskoro večer. Každý z nich môže spánok narušiť nezávisle od teploty v miestnosti.
Spánok nám berie aj globálne otepľovanie
Málokto by si asi pomyslel, že spánok nám môže svojím priamym účinkom brať aj globálne otepľovanie, respektíve zmena klímy.
Ako je to možné? Klimatická zmena zvyšuje počet tropických nocí, keď teplota ani v noci neklesne pod 20 stupňov Celzia. Práve v Spojenom kráľovstve, kde sú domy tradične stavané na zadržiavanie tepla, nie na chladenie, je tento problém čoraz naliehavejší.
Pre domácnosti bez klimatizácie sa chladenie postele javí ako energeticky efektívnejšia alternatíva, relevantná aj pre strednú Európu, kde slovenské a české domácnosti klimatizáciou väčšinou nedisponujú.
Výskum má svoje limity
Na záver je nutné podotknúť, že obidve spomínané štúdie majú svoje obmedzenia, na ktoré autori sami upozorňujú. Austrálsky výskum bol observačný a zahŕňal 47 starších ľudí z jedného regiónu s vlhkým subtropickým podnebím. Nie je preto jasné, či by sa rovnaké výsledky prejavili u ľudí v iných klimatických podmienkach alebo u mladšej populácie. Výskumníci tiež nemohli kontrolovať, či účastníci používali ventilátory alebo iné pasívne prostriedky chladenia.
Britský experiment zase pracoval so 17 účastníkmi v kontrolovaných laboratórnych podmienkach, čo obmedzuje priamu aplikovateľnosť výsledkov na reálne spálne s rôznou izoláciou a vetraním.
