Česká republika sa eura ako zákonného platidla tak skoro nedočká. Tamojšia vláda pod vedením premiéra Andreja Babiša sa rozhodla ukončiť každoročné spracovanie a vydávanie správ o pripravenosti Česka na prijatie spoločnej európskej meny. Rozhodnutie padlo po rokovaní kabinetu, pričom Babiš ho zdôvodnil tak, že jeho vláda euro nechce a diskusia o ňom je jednoducho zbytočná.
„Je zbytočné každý rok prerokovávať pozíciu k euru, my euro nechceme. Nech si to budúca vláda vyrieši v prvom štvrťroku 2030, za nás nie je dôvod o tom hovoriť,“ vyhlásil predseda českej vlády. Tým de facto odložil celú otázku o štyri roky a preniesol zodpovednosť na svojich nástupcov, respektíve na ďalšiu vládu.
Správy o pripravenosti na prijatie eura boli dokumenty, na ktorých spoločne pracovali Ministerstvo financií a Česká národná banka (ČNB). Hodnotili v nich plnenie maastrichtských kritérií, ako aj mieru súladu českej ekonomiky s eurozónou.
Ako informuje Ekonomický deník, správy síce opakovane zdôrazňovali silnú ekonomickú previazanosť Česka s eurozónou, no zároveň upozorňovali na výrazné cenové a mzdové rozdiely či na odlišnú citlivosť voči ekonomickým šokom. Má ísť o dôsledok vyššieho podielu priemyslu v českom hospodárstve.
Babiš si neodpustil ani kritiku na adresu ČNB za to, že udržiava úrokové sadzby vyššie ako v eurozóne. Česká národná banka minulý týždeň rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na úrovni 3,5 percenta, zatiaľ čo v eurozóne je referenčná sadzba Európskej centrálnej banky na úrovni dvoch percent.
Česko sa podľa opozície vzdáva výhod
Rozhodnutie kabinetu okamžite vyvolalo odpor zo strany opozície. Starostovia a nezávislí (STAN) upozornili, že Česko sa odkladom dobrovoľne vzdáva výhod, ktoré prináša spoločná mena. „Babišova vláda nechce euro. Česko sa tak dobrovoľne vzdáva výhod, ktoré spoločná mena prináša 21 krajinám EÚ,“ uviedol bývalý minister pre európske záležitosti Martin Dvořák zo STAN.
Kritici, pokiaľ ide o potenciálne výhody prijatia eura, poukazujú hlavne na zrušenie kurzového rizika, nižšie transakčné náklady pri obchode v rámci eurozóny či jednoduchší prístup k európskym kapitálovým trhom. To všetko sú veľmi silné argumenty v prospech spoločnej meny, a to hlavne pre českú ekonomiku, ktorá je, podobne ako Slovensko, silne orientovaná na export a úzko prepojená s nemeckým hospodárstvom.
Päť podmienok, ktoré musí Česko splniť
Aby mohlo Česko euro prijať (čo očividne v blízkej dobe nehrozí), musí splniť päť maastrichtských kritérií. Tie sú jednotné pre všetky krajiny, ktoré majú v úmysle uzákoniť euro ako hlavné, respektíve zákonné platidlo.
Prvé kritérium sa týka inflácie. Tá nesmie presiahnuť priemer troch krajín eurozóny s najnižším rastom cien o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kľúčová je aj dlhodobá úroková miera, ktorá nesmie byť o viac ako dva percentuálne body nad priemerom troch krajín s najnižšou infláciou. Tretím kritériom je schodok verejných financií. Ten musí predstavovať maximálne tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh maximálne 60 percent HDP. Posledné kritérium sa týka kurzovej stability, krajina musí byť minimálne dva roky členom mechanizmu výmenných kurzov ERM II, a to bez výrazných výkyvov meny.
Podľa Seznam Zprávy Česko už v roku 2024 spĺňalo štyri z piatich kritérií, menovite podmienku cenovej stability, výšku úrokov štátnych dlhopisov, výšku schodku verejných financií aj výšku štátneho dlhu. Chýbala iba kurzová stabilita, respektíve členstvo v ERM II.
Vyše 20-ročný záväzok stále platí
Je nutné podotknúť, že Česko sa zaviazalo prijať euro už pri vstupe do Európskej únie v roku 2004. Na rozdiel od Dánska si nevyjednalo výnimku, čo znamená, že právna povinnosť spoločnú menu prijať stále platí. Háčik je v tom, že splnenie tejto povinnosti nemá záväzný termín. Práve to umožňuje jednotlivým vládam prijatie eura odkladať prakticky donekonečna.
Euro dnes používa 21 z 27 členských krajín únie. Ako posledné ho zaviedlo Bulharsko od 1. januára 2026, čím sa stalo 21. členom eurozóny. Bulharsko, stále celkom obľúbená dovolenková destinácia mnohých Európanov, euro prijalo po rokoch príprav a po tom, čo Európska komisia potvrdila splnenie všetkých konvergenčných kritérií.
Česká národná banka pritom vo svojom dávnejšom dokumente odporučila vláde, aby zatiaľ nenastavovala cieľový dátum vstupu do eurozóny. Vláda po novom nielenže neurčila termín, ale de facto zastavila celú agendu spätú s prípravou na euro. Inak povedané, Babiš nevníma euro ako prioritu. Odborná diskusia o pripravenosti Česka na prijatie spoločnej meny sa na inštitucionálnej úrovni sa odkladá minimálne do roku 2030, takže pôjde o “problém” ďalšej vlády.
Okrem Česka majú povinnosť prijať euro aj Maďarsko, Poľsko, Rumunsko či Švédsko, pričom žiadna z týchto krajín doposiaľ nestanovila konkrétny dátum vstupu do eurozóny.
