Slovenské samosprávy zrejme čaká najrozsiahlejšia legislatívna reforma za posledné roky. Ministerstvo vnútra predložilo do medzirezortného pripomienkového konania balík štyroch zákonov, ktoré majú zásadne zmeniť fungovanie obcí, miest aj samosprávnych krajov. Tou hlavnou novinkou je mechanizmus spájania nefunkčných obcí, ktoré opakovane nedokážu nájsť starostu či poslancov.
Nefunkčnosť niektorých slovenských obcí dokazujú aj oficiálne čísla. Len v tomto volebnom období samospráv sa na Slovensku uskutočnilo viac ako dvesto doplňujúcich volieb. Ako informuje Štatistický úrad SR, len v marci sa doplňujúce voľby konali v 25 obciach.
Zvyčajne býva dôvodom dobrovoľné odstúpenie alebo zdravotné problémy, no čoraz častejšie je problémom aj prostý nezáujem o funkcie. Príkladom je obec Vyšný Čaj v Košickom kraji, kde prebehli doplňujúce voľby po tom, ako predchádzajúci starosta odstúpil zo zdravotných dôvodov a obec do volieb viedol jeho zástupca.
„Štatisticky klesá počet záujemcov o funkcie primátorov a starostov. Počet kandidátov na šéfov samospráv klesá kontinuálne,“ povedal politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne podľa STVR. Štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák (Hlas-SD) upresnil, že podstatná časť z viac ako dvesto doplňujúcich volieb sa konala v obciach, kde na starostu alebo poslancov jednoducho nikto nekandidoval.
Štát navrhuje zmenu
Topky.sk informujú, že ministerstvo predkladá novely štyroch zákonov, menvoite zákona o obecnom zriadení, zákona o samosprávnych krajoch, zákona o majetku obcí a zákona o majetku samosprávnych krajov. Cieľom týchto legislatívnych balíčkov je zjednotiť pravidlá pre obec, mesto aj vyšší územný celok a reagovať tak na dlhodobo pretrvávajúce problémy v lokálnej samospráve.
Kľúčovým prvkom reformy je riešenie situácie obcí, ktoré opakovane nie sú schopné zabezpečiť vlastnú samosprávu. Takéto obce by sa v prípade opakovaného nezáujmu kandidátov jednoducho pričlenili k najbližšej susednej obci. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika je toto logický krok. „Ak obec nemá záujem o samosprávu, tak nemôže byť samosprávou a je potrebné ju k niekomu pričleniť,“ skonštatoval.
Podľa Kaliňáka by sa zmena mohla nateraz dotknúť zhruba dvadsiatich slovenských obcí. Pričlenená obec by pritom po dobu desiatich rokov mala nárok na preinvestovanie 40 percent svojho pôvodného rozpočtu priamo na vlastnom území. Zvyšných 60 percent by plynulo do spoločného hospodárenia s novou materskou obcou. Konkrétna percentuálna hranica je však podľa Božika stále predmetom rokovania.
Referendá, nariadenia a názvy ulíc
Reforma sa však netýka len spájania obcí ako takého. Denník N referuje, že o tej istej otázke v obecnom referende bude možné opätovne rozhodovať až po uplynutí 24 mesiacov. Sprísniť sa tiež majú pravidlá ohľadom prijímania všeobecne záväzných nariadení, po novom bude na ich schválenie potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov, nielen tých prítomných. To je celkom veľký rozdiel oproti súčasnému stavu, aktuálne stačí prostá väčšina prítomných. Čo sa týka starostu, ten si zachová právo pozastaviť výkon uznesenia zastupiteľstva, novou podmienkou však bude písomné zdôvodnenie.
Najmenšie obce poteší aj praktická úľava. Obce s menej ako piatimi ulicami alebo verejnými priestranstvami nebudú mať povinnosť ich pomenovať. Doterajšia povinnosť bola pre malé dedinky príliš veľkou byrokratickou záťažou, a to v podstate bez reálneho praktického prínosu.
Mohlo by vás zaujímať
Zákon o rozdeľovaní obcí
Stojí za zmienku, že Národná rada SR v apríli schválila zákon, ktorý umožňuje rozdelenie obce aj bez splnenia štandardných podmienok, napríklad keď obec porušuje finančnú disciplínu. Na základe petície minimálne 30 percent oprávnených voličov dotknutej časti obce a následného miestneho referenda sa môže časť obce odčleniť, hoc aj napriek odporu zastupiteľstva.
Ak zastupiteľstvo na základe petície odmietne referendum vyhlásiť, urobí tak obvodný úrad, pričom celý proces od referenda po uzavretie dohody o zlúčení či rozdelení musí prebehnúť do 90 dní.
Zástupcovia samospráv navrhované zmeny skôr chvália. Na prebiehajúce medzirezortné pripomienkové konanie je však potrebné zatiaľ nazerať len ako na začiatok legislatívneho procesu. Konkrétne parametre, vrátane hranice 40 percent pri preinvestovaní, sú stále otvorené.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pritom dlhodobo deklaruje, že reforma verejnej správy má vznikať v súčinnosti so samosprávami. Výsledná podoba zákonov tak bude závisieť aj od pripomienok, ktoré do legislatívneho procesu vnesú samotné obce a mestá.
