Umelá inteligencia sa veľmi rýchlo dostala do popredia modernej pracovnej i študijnej produktivity. Dokáže generovať dokumenty a automaticky vykonávať rutinné úlohy, čím odbremeňuje naše mentálne kapacity. Tie tak môžeme lepšie využiť inde, respektíve na úkony, kde ich naozaj treba.
Tento naratív pritom podporujú viaceré správy o tom, že AI od základov mení viaceré kľúčové odvetvia. Právne firmy vďaka nej generujú dlhé zmluvy, korporácie zase automatizujú systémy, ktoré ľuďom trvajú priveľa času. Je tu ale háčik, na ktorý upozornil nový výskum spoločnosti Foxit, píše TechRadar.
Chýbajúce minúty
Foxit zistil, že zatiaľ čo drvivá väčšina (89 percent) vedúcich pracovníkov verí, že AI zvyšuje ich produktivitu, čistý zisk po zarátaní času potrebného na overovanie a opravovanie výstupov klesol len na 16 minút za týždeň. Pre bežných zamestnancov je výsledok ešte horší, v priemere strácajú 14 minút týždenne. Inak povedané, AI ich produktivitu teda nielen nezlepšila, ale priamo znížila. Je to paradoxné, no má to logiku.
Tento trend je dokonca natoľko rozšírený, že si vyslúžil aj vlastný pojem, a to verifikačná ekonomika. Ten označuje situáciu, kedy AI síce generuje obsah rýchlejšie, no zároveň vytvára novú prácu, teda potrebu overovať, kontrolovať a prípadne opravovať výstupy. AI teda prácu neruší, iba ju presúva z tvorivej do kontrolnej fázy.
A čísla do viac-menej dokazujú. Vedúci pracovníci tvrdia, že AI im ušetrí v priemere 4,6 hodiny týždenne, bežní zamestnanci zase hovoria úspore 3,6 hodiny. Tieto zisky sú však takmer kompletne pohltené opačným efektom. Manažéri trávia overovaním AI obsahu priemerne 4 hodiny a 20 minút, zamestnanci 3 hodiny a 50 minút. Čistý reálny efekt je teda zanedbateľný, niekedy dokonca záporný.
Tým môžeme premostiť späť k právnickým firmám, ktoré sme vyššie spomenuli ako príklad. Áno, AI im sama vygeneruje dlhé zmluvy, čím ušetria čas. No túto zmluvu treba dôkladne skontrolovať, čo často stojí ešte viac času, než koľko by ho minuli na vlastnú tvorbu. Podobne to funguje aj u vývojárov, ktorí využívajú AI na tvorbu kódu. AI im kód napíše, no treba ho skontrolovať.
Chýba dôvera
Dôvera, respektíve jej nedostatok, je v tomto fenoméne kľúčovým faktorom. AI často produkuje plynulé, presvedčivé výstupy. No to neznamená, že sú vždy fakticky správne. A pokiaľ si to firmy riadne neuvedomia, riskujú obrovské škody. Podľa Tendem.ai halucinácie umelej inteligencie stáli firmy v roku 2024 až 67,4 miliardy dolárov. Náklady na jednotlivé incidenty sa pritom pohybujú od 18-tisíc dolárov v zákazníckom servise až po 2,4 milióna dolárov v prípade zdravotníckej zodpovednosti.
To ale nie je jediný problém, ktorý Foxit odhalil vo svojom výskume. Kým 60 percent vedúcich pracovníkov tvrdí, že výstupom AI vo väčšine prípadov plne dôveruje, zamestnanci sú oveľa viac skeptickí. Aj tento stav má však logické vysvetlenie.
Vedenie firiem totiž často len prikazuje. Tí, čo konajú, sú zamestnanci, ktorí tak nastavujú vlastný krk. Ak totiž AI spraví chybu v dôležitom dokumente či systéme, môže to viesť k oveľa väčším problémom, než je drahé odstránenie chyby. Databáza AI halucinácií v práve, ktorú zostavil výskumník Damien Charlotin, mapuje desiatky prípadov z reálnych súdnych konaní, kedy si AI vymyslela neexistujúce právne citácie. Pochopiteľne, tieto nepresnosti mali priame právne dôsledky.
Mohlo by vás zaujímať
Význam slova “zamestnanec” sa mení
Keď sa na to tak pozrieme, zistíme, že čoraz viac zamestnancov sa začína meniť na akýchsi redaktorov a editorov. Namiesto toho, aby prácu vykonávali manuálne, prenechávajú ju umelej inteligencii a následne kontrolujú, čo vyprodukuje.
Je to problém? Ako sa to vezme. Keď AI konečne dospeje do bodu, kedy nebude robiť takmer žiadne chyby (čo je v dohľadnej dobe skôr nepravdepodobné), môže to mať prínos. Dovtedy však hrozí, že napokon ľudia strávia kontrolou výstupov viac času, než by ho strávili tým, keby danú prácu spravili sami.
Zmiešané pocity potom prináša aj výhľad Svetového ekonomického fóra z Davosu o tom, koľko pracovných pozícií AI vytvorí a naopak, koľko pozícií kvôli nej zanikne. Vzniknúť ich má 170 miliónov, zaniknúť 92 miliónov. Na prvý pohľad sa to zdá ako pozitívna bilancia. No keď si to tak vezmeme, tých 92 miliónov bude musieť úplne zmeniť profesiu alebo absolvovať náročné preškolenie.
Aby toho nebolo málo, podľa konferencie o AI v práci, ktorú zastrešovala OECD, môže prílišné zapojenie technológie do pracovných postupov oslabiť dokonca aj kritické myslenie. Keď totiž AI preberá čoraz viac kognitívnych úloh, schopnosť ľudí samostatne riešiť problémy môže postupne upadať.
Return on Employee
Napokon treba spomenúť, že metriky návratnosti investícií (ROI), ktoré sa doteraz bežne používali, postupne prestávajú stačiť. A áno, dôvodom je práve AI.
Organizácie sa preto obracajú k novej koncepcii, a to Return on Employee (ROE). ROE nezachytáva len ušetrený čas alebo znížené náklady, ale aj dôveru zamestnancov, kvalitu práce, schopnosti a celkovú skúsenosť. Až 93 percent organizácií dnes sleduje nejakú formu ROE.
Pre slovenské podniky a ich HR oddelenia (pri zohľadnení európskeho kontextu a obmedzení GDPR pri nasadzovaní AI) je verifikačná ekonomika nateraz skôr varovným prstom, než reálnou hrozbou.
Aby sme to zhrnuli, nasadiť AI bez vopred premyslenej stratégie overovania a ľudského dohľadu nemusí nutne znamenať menej práce celkovo, ale len viac práce inde.
