Dve percentá ročne znejú ako malé riziko. Pri jadrovej vojne je však problém v tom, že nejde o jednorazový hod kockou, ale o riziko, ktoré sa opakuje každý rok. Práve na to upozorňuje fyzik David Gross, nositeľ Nobelovej ceny, podľa ktorého môže byť dnešná pravdepodobnosť jadrového konfliktu vyššia, než si väčšina ľudí pripúšťa.
Gross sa k téme vyjadril v rozhovore pre Live Science. Pôvodne odpovedal na otázku o budúcnosti fyziky a o tom, či sa ľudstvu podarí zjednotiť základné sily prírody. Namiesto optimistickej úvahy však upozornil, že oveľa väčšou otázkou je samotné prežitie civilizácie.
Gross v roku 2004 získal Nobelovu cenu za fyziku za objav asymptotickej slobody v teórii silnej interakcie. Tento rok zároveň získal aj Špeciálnu cenu za prielom v základnej fyzike za celoživotný prínos k teoretickej fyzike.
Dve percentá sa rýchlo sčítajú
Gross vychádza z odhadov, podľa ktorých sa počas obdobia po studenej vojne pracovalo približne s jednopercentným ročným rizikom jadrovej vojny. Dnes ho už, bohužiaľ, považuje za príliš nízke. Vzhľadom na zhoršené geopolitické prostredie hovorí skôr o dvoch percentách ročne, teda o šanci 1 ku 50 v každom roku.
Na prvý pohľad to neznie ako apokalyptické číslo. Lenže ak sa rovnaké riziko opakuje desaťročia, výsledok je úplne iný, oveľa horší. Pri 2 % ročne je pravdepodobnosť, že sa nič nestane počas 50 rokov, približne 36 %. Opačne povedané, šanca aspoň jedného jadrového incidentu v takomto období by bola viac než 60 %.
Svet je komplikovanejší než počas studenej vojny
Fyzik tvrdí, že svet si vytvoril nebezpečnejšie podmienky, než aké vo svete panovali počas studenej vojny. V posledných rokoch sa oslabili alebo zanikli viaceré dohody o kontrole zbraní, jadrových mocností je viac a geopolitické napätie sa neodohráva len medzi dvoma blokmi.
Najväčším rozdielom má byť aj počet aktérov. Dve jadrové superveľmoci počas studenej vojny boli nebezpečné, no ich vzťah sa dal aspoň čiastočne rámcovať do pravidiel, zmlúv a komunikačných kanálov. Dnešný svet má deväť jadrových veľmocí a viacero regionálnych konfliktov, ktoré sa môžu prepojiť s veľmocenskou politikou.
Do toho vstupuje vojna v Európe, napätie na Blízkom východe, vzťahy medzi Indiou a Pakistanom, Čína, Rusko aj Spojené štáty. Pri takomto počte premenných je riziko omylu, zlého odhadu alebo eskalácie výrazne vyššie.
AI môže zrýchliť zlé rozhodnutia
Ďalšou vrstvou rizika je automatizácia. Gross upozorňuje, že moderné zbrane budú čoraz viac prepojené so systémami, ktoré rozhodujú alebo odporúčajú extrémne rýchlo. Umelá inteligencia môže armádam pomôcť spracovať informácie, no pri jadrových zbraniach môže byť práve ich rýchlosť veľkým problémom.
Ak má štát v kríze len minúty na rozhodnutie, tlak na automatizované systémy bude obrovský. Lenže AI sa môže mýliť, nesprávne vyhodnotiť signály alebo ponúknuť sebavedomú odpoveď tam, kde by človek ešte váhal.
