V piatok (11. apríla 2026) dosiahol iránsky výpadok internetu symbolickú a znepokojivú hranicu, presne 1 000 hodín. Ide o jeden z najdlhších zaznamenaných celonárodných výpadkov internetu v histórii moderného monitoringu. Organizácia NetBlocks, ktorá sleduje internetovú konektivitu po celom svete, potvrdila, že prevádzka na iránskych sieťach stále nedosahuje ani percento predvojnových úrovní.
Desiatky miliónov ľudí sú odstrihnuté nielen od sociálnych sietí a zahraničných platforiem, ale aj základnej komunikácie so svetom, a to práve v čase, keď v krajine stále prebiehajú vojenské operácie.
Výpadok sa datuje od 28. februára 2026, čiže dňa, keď americko-izraelské útoky zasiahli vojenské zariadenia v Iráne. V ten istý deň zaznamenal Cloudflare Radar takmer okamžitý 98-percentný pokles HTTP prevádzky, keď mestá Teherán, Fárs, Isfahán, Razaví Chorásán a Albórz v podstate naraz zmizli zo siete, píše TechSpot s odvolaním sa na dáta Cloudflare.
NetBlocks hovorí 44-dňovom výpadku ako o najdlhšom, aký kedy zaznamenala. Presahuje teda každý porovnateľný incident v jej databáze. Konkrétne výpadok počas Arabskej jari v Líbyi, ktorý trval šesť mesiacov, sa odohral ešte pred érou systematického monitoringu sietí.
Digitálna klietka
Treba upresniť, že Irán nie je bez internetu úplne. No to, čo zostalo, je iný, štátom kontrolovaný internet. Iránske štátne médiá potvrdili, že všetka prevádzka je vedená cez Národnú informačnú sieť (NIN), teda domáci intranet, ktorý režim buduje od roku 2005 a intenzívne rozširuje od roku 2013.
NIN funguje na princípe whitelistingu, čo znamená, že prístupné sú iba vopred schválené domáce stránky a služby, pričom medzinárodné platformy zostávajú zablokované. NIN tiež reguluje autonómne systémy pomocou protokolu BGP, pričom každý používateľ je identifikovaný cez sociálne identifikačné číslo a telefónne číslo. Zároveň teda systém slúži aj ako nástroj štátneho dohľadu.
Podľa analýzy think-tanku Chatham House prispieva digitálna ekonomika Iránu zhruba 6 až 6,5 percenta k HDP. To predstavuje 27 až 29 miliárd (23 až 24,8 miliardy eur) dolárov ročne. Dlhodobé odpojenie je tak aj priamou ekonomickou hrozbou pre samotnú krajinu. Irán údajne plánuje do konca tohto roka úplne oddeliť NIN od globálneho internetu a ponechať prístup k vonkajšiemu webu iba pre inštitúcie s bezpečnostnou previerkou.
Starlink blokovaný, majitelia riskujú smrť
Pokusy Iráncov dostať sa online prostredníctvom satelitného internetu stroskotali. Iránske bezpečnostné zložky totiž nasadili rušičky vojenského stupňa, ktoré degradujú výkon Starlinku. Podľa výskumníka Amira Rašídího z organizácie Miaan Group niektoré oblasti zaznamenali stratu paketov až na úrovni 80 percent, čo satelitné pripojenie prakticky znehodnotilo.
Systémy rušenia GPS boli nasadené vo veľkom rozsahu, pričom ich dosah sa od januára tohto roku výrazne rozšíril. Bezpečnostné zložky navyše cielene pátrali po fyzických terminálov pri domových raziách, píše Military.
Vlastníctvo Starlink terminálov sa zároveň stalo fatálnym trestným činom, a to doslova. Organizácia Business and Human Rights Center upozornila, že iránska legislatíva prijatá v tomto roku trestá samotné vlastníctvo alebo prevádzku Starlink zariadenia smrťou.
Neprehliadnite
Miliardy dolárov každý deň
Hospodárske náklady výpadku sú priam zdrvujúce. Podľa analytika Simona Migliana z PrivacyCo stojí úplné odpojenie iránsku ekonomiku zhruba 37,4 milióna dolárov (32 milióna eur) denne, teda 1,56 milióna dolárov (1,33 milióna eur) za každú hodinu bez internetu, referujú Fox News.
Samotný minister komunikácií Sattar Hašemi podľa Al Jazeera priznal, že straty počas januárového výpadku dosahovali minimálne 35,7 milióna dolárov (30,5 milióna eur) denne, pričom online predaj klesol až o 80 percent. Skutočné čísla sú podľa jeho vyjadrenia ešte vyššie, avšak detaily od ďalších ministrov sa rozhodol nezverejniť.
Iránska digitálna ekonomika je teda de facto paralyzovaná. Logistické firmy, drobní predajcovia, exportéri potravín a poskytovatelia služieb prišli súčasne o zákazníkov, platobné systémy aj komunikačné kanály. Pochopiteľne, viaceré krajiny váhajú nadviazať obchodné kontakty s Iránom, pretože nestabilita v krajine bez internetu vyvoláva otázky ohľadom spoľahlivosti dodávok.
Hrozba voči americkým gigantom
Konflikt sa preniesol aj do globálneho digitálneho priestoru. Iránske Revolučné gardy (IRGC) označili 17 až 18 amerických technologických spoločností za „legitímne ciele útokov“. Medzi nimi vystupujú aj známe mená ako Nvidia, Apple, Microsoft, Google, Meta, IBM, Intel, Oracle, Palantir či OpenAI.
Podľa CNBC garda cez platformu Telegram vyzvala zamestnancov týchto firiem, aby okamžite opustili svoje pracoviská. Hrozby sa konkrétne zameriavali na dátové centrá a serverové farmy v oblasti Perzského zálivu. Iránska strana dokonca pohrozila „úplnou a totálnou likvidáciou“ dátového centra projektu Stargate (vlajkovej lode OpenAI) pričom zverejnila satelitné snímky týchto objektov.
Humanitárna kríza
Ľudskoprávne organizácie varujú, že odstrihnutie od internetu v čase aktívnych vojenských úderov má aj priame humanitárne dôsledky. Organizácia Human Rights Watch označila výpadok za „porušenie základných ľudských práv“ a upozornila, že ľudia v dosahu vzdušných útokov nemali prístup k núdzovým informáciám.
Portál Bernama s odvolaním sa na agentúru Anadolu uvádza, že od začiatku vojny zahynulo podľa dostupných zdrojov viac ako 3 000 Iráncov. Skutočný počet obetí však môže byť výrazne vyšší, a to práve preto, že svet o udalostiach v krajine vie len to, čo prefiltrujú štátne médiá, alebo čo sa podarí prepašovať cez niekoľko stále funkčných satelitných spojení.
