Tohtoročný veľtrh CES 2026, ktorý sa konal v americkom Las Vegas začiatkom roka, priniesol fanúšikom technológií nielen dobré správy, ale aj stret s realitou trhu. Obzvlášť prekvapení zostali priaznivci značky Nvidia, ktorá prvýkrát po piatich rokoch neoznámila žiadny nový hardvér. Nešlo pritom len o nechcené oneskorenie, ale o strategické rozhodnutie, ktoré si vynútili okolnosti.
Spoločnosť údajne v priebehu tohto roka neplánuje uviesť na trh žiadne nové grafické karty. Hlavným dôvodom je globálny nedostatok pamäťových čipov, ktorý núti výrobcu sústrediť sa na existujúcu produkciu než uvádzanie nových modelov. Nvidia bližšie detaily síce neposkytla, no vo vyjadrení pre Tom’s Hardware priznala, že dopyt po kartách GeForce je silný, avšak dodávky pamätí sú obmedzené, a preto úzko spolupracuje s dodávateľmi na maximalizácii dostupnosti.
Zrušenie edície Super
Prvou obeťou čipovej krízy sa stala očakávaná séria kariet RTX 50 Super. Podľa odborníkov z brandže bol už jej dizajn kompletný, no svetlo sveta napriek tomu nikdy neuzrie.
Ak by sa potvrdili informácie, ktoré kolovali internetom, hráči sa mali dočkať výrazného nárastu výkonu najmä v oblasti pamäte. Vlajková loď tejto edície, RTX 5080 Super, pritom mala disponovať až 24 GB pamäte GDDR7 a príkonom 415 W, čo by predstavovalo výrazný skok oproti štandardnej verzii s 16 GB pamäte.
Podobný osud stretol aj model RTX 5070 Ti Super, ktorý mal taktiež dostať 24 GB VRAM. Jediným modelom, ktorý mal okrem pamäte dostať aj viac výpočtových jadier, bola karta RTX 5070 Super. Úniky naznačovali zvýšenie počtu jadier CUDA na 6 400 a kapacitu pamäte na 18 GB, čo by z nej robilo veľmi atraktívnu voľbu pre široké spektrum zákazníkov.
Novinky sa odkladajú
Problémy s dodávateľským reťazcom sa však netýkajú len vylepšených modelov RTX 50, ale tiež zasahujú do budúcich plánov. Pôvodné odhady a fámy, ktoré sa objavili počas CES, hovorili o príchode novej generácie RTX 60 s architektúrou Rubin v druhej polovici roku 2027. Takže tento rok sme mali ostať s prázdnou.
Táto generácia mala priniesť masívny nárast výkonu, pričom model RTX 6090 mal byť minimálne o 30 % rýchlejší než súčasná špička, teda RTX 5090. Najnovšie správy však tieto nádeje zmietli zo stola. Masová výroba série RTX 60 sa podľa aktuálnych predpokladov začne až v roku 2028, takže ani v budúcom roku sa zrejme nedočkáme žiadneho výrazného upgradu.
Recyklácia a škrty
V reakcii na nedostatok komponentov Nvidia údajne pristúpila aj k iným drastickým opatreniam. Hovorí sa o znížení dodávok grafických kariet až o 20 % a uprednostneniu výroby modelov série RTX 50 s nižšou kapacitou VRAM, aby sa ušetrili vzácne pamäťové čipy.
Aby však trh nezostal úplne prázdny, generálny riaditeľ Jensen Huang údajne zvažuje oživenie starších modelov grafických kariet. Tento krok má zabezpečiť aspoň nejakú dostupnosť hardvéru pre hráčov, kým sa situácia s pamäťami nestabilizuje.
Ako vznikla “nová” čipová kríza?
Pokiaľ aktívne sledujete aktuality z technologického prostredia, prípadne ste mali v pláne poskladať si nový počítač (alebo vylepšiť ten existujúci), iste viete, že ceny pamätí v poslednom období vykázali obrovský cenový rast. Málokto však vie, čo za tým skutočne je, teda čo je presnou príčinou tohto zdražovania.
Dá sa na to odpovedať dvoma slovami: umelá inteligencia. AI má obrovský potenciál, ktorý môže časom priniesť revolučné kapacity, a teda aj masívne tržby. Problémom však je, že ide o pomerne náročnú technológiu, ktorá si žiada predovšetkým kopu pokročilého hardvéru. Ten firmy nemajú, a tak sa musí vyrobiť.
Problémom je, že z hľadiska hardvéru si pýtajú najmä pokročilé čipy. Tie sa pritom dnes používajú v azda všetkej modernejšej elektronike. Nejde len o počítače či telefóny, ale aj o autá či dokonca domáce spotrebiče.
Výroba čipov pre umelú inteligenciu je pritom oveľa náročnejšia ako napríklad výroba pre osobné počítače. No keďže AI má prioritu, firmy tento problém riešia tým, že presúvajú svoje kapacity práve do tohto segmentu. Výsledkom je nedostatok pre “bežný ľud”, čo tlačí ceny nahor.
Ako vysvetľuje analytická spoločnosť TrendForce, tento krok spravili všetci traja kľúčoví výrobcovia procesorov, teda Samsung, SK Hynix a Micron. Výrobcom polovodičov pritom nejde len o technologický pokrok, ale aj o marže, ktoré sú pri čipoch pre umelú inteligenciu veľmi vysoké.
Ďalším faktorom je samotná zložitosť výroby. Prechod na novú generáciu pamätí GDDR7, ktoré majú ponúknuť výrazne vyššie prenosové rýchlosti, nie je bezproblémový. Výrobcovia narážajú na nízku výťažnosť výroby, čo znamená, že veľké percento vyrobených čipov nespĺňa kvalitatívne normy a musí byť vyradené.
Nová technológia signalizácie PAM3, ktorú GDDR7 využíva, pritom vyžaduje extrémne presné výrobné postupy. Kým sa výrobné procesy nevyladia, ponuka zostane obmedzená a ceny vysoké.
Situáciu komplikuje aj pretrvávajúca obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorá sa v rokoch 2025 a 2026 ešte väčšmi vyostrila. Reštrikcie na vývoz pokročilých technológií a odvetné opatrenia Číny v podobe obmedzovania vývozu vzácnych kovov ako gálium či germánium narúšajú dodávateľské reťazce. Tieto kovy sú pritom pre výrobu polovodičov absolútne kľúčové.
Podľa správy agentúry Reuters tieto obmedzenia vytvárajú takzvané úzke hrdlá, ktoré spomaľujú celosvetovú produkciu a nútia firmy, vrátane Nvidie, hľadať alternatívne, často drahšie zdroje surovín, alebo presmerovať sústredenie na staršie, lacnejšie technológie.
