Podpora ruského prezidenta Vladimira Putina klesla v marci 2026 na úroveň, ktorú ruské prieskumy verejnej mienky nezaznamenali za posledných sedem rokov. Dôvera v prezidenta podľa prieskumu spoločnosti FOM z 27. až 29. marca klesla zo 76 na 71 percent.
Portál The Moscow Times pokles priamo spája s rozsiahlym blokovaním komunikačnej aplikácie Telegram a služieb VPN, ktoré v posledných mesiacoch eskaluje. Obdobné výsledky priniesol aj inštitút VCIOM, podľa ktorého klesla miera schvaľovania Putinovej činnosti v marci o takmer dva percentuálne body, teda na 70,1 percenta. Celkovo od začiatku roka 2026 teda dôvera v prezidenta klesla o 4,3 percentuálneho bodu, píše Denník N.
Pokles však nezasiahol len Putina osobne. Sociológovia zaznamenali oslabenie dôvery aj vo vládu premiéra Michaila Mišustina, ktorá stratila dva percentuálne body, a vo vládnu stranu Jednotné Rusko, ktorá prišla o tri percentuálne body. Naopak, mierne stúpol takzvaný protestný potenciál. Ako informuje portál Aktuálně.cz, takmer pätina respondentov (17 percent) si teraz myslí, že by sa prípadných protestov zúčastnilo mnoho ľudí, pričom pri predchádzajúcom meraní to bolo 15 percent.
Telegram vs. Kremeľ
Vzťah Kremľa k platforme Telegram je komplikovaný, a to už veľmi dlhú dobu. Rusko sa pokúšalo Telegram zablokovať už v roku 2018, no vtedy neúspešne. Zákaz bol po dvoch rokoch zrušený. Tentokrát je ale situácia iná. Roskomnadzor, ruský úrad pre kontrolu médií a internetu, začal obmedzovať fungovanie Telegramu v lete 2025 a na jar 2026 dosiahla úroveň blokovania 80 percent. Šéf spoločnosti Rostelekom Michail Osejevskij uviedol, že prevádzka Telegramu v sieti T2 zaznamenala 10-násobný prepad.
Pochopiteľne, blokovanie Telegramu zasiahlo aj frontové línie. Podľa Defencenews.sk ruskí vojaci na Ukrajine dostali v marci tohto roku rozkaz odinštalovať Telegram zo svojich telefónov pod hrozbou prevelenia do trestných jednotiek Storm-Z, kde je mimoriadne vysoká úmrtnosť.
Vojenská polícia dostala úlohu kontrolovať telefóny vojakov, pričom tí, ktorí rozkaz odmietli, boli de facto preradení do spomínaných trestných jednotiek. Ruský provojnový telegramový kanál Dva majora potvrdil, že „na fronte boli vydané rozkazy na vymazanie Telegramu z mobilných telefónov“. Paradox spočíva v tom, že Telegram bol predtým jedným z hlavných komunikačných nástrojov práve ruského vojenského personálu.
Prečo? Izolácia
Blokovanie Telegramu je pre ruskú vládu súčasťou širokej stratégie budovania vlastného, štátom kontrolovaného internetu. Rusko systematicky buduje tzv. RuNet už niekoľko rokov (zrejme po vzore Severnej Kórey) no tempo týchto krokov sa v výrazne zrýchlilo hlavne v posledných dvoch rokoch.
Podľa projektu Na svjazi úrady vypínajú internet pravidelne v 62 regiónoch a zoznamy povolených stránok boli zavedené v 72 subjektoch ruskej federácie. V minulom roku sa Rusko podľa spoločnosti Top10VPN stalo svetovým lídrom v rozsahu odpájania od internetu, pričom opatrenia zasiahli až 146 miliónov ľudí, píše Forbes.sk.
Navyše, od 1. marca 2026 nadobudol v Rusku platnosť dekrét zavádzajúci nové pravidlá centralizovanej správy národnej komunikačnej siete. Dokument, ktorý zostane v platnosti do roku 2033, podľa ukrajinskej spravodajskej služby prakticky vytvára právny základ pre odpojenie ruského internetu od globálnej siete.
Roskomnadzor získal právomoc odpojiť RuNet od externých zdrojov a úplne blokovať prístup k jednotlivým webovým stránkam alebo službám. Odborníci zo spoločnosti RKS Global odhadujú, že Rusko plne prejde na izolovaný internet do roku 2028. Organizácia Human Rights Watch v správe z júla 2025 zase dokumentuje, že ruské úrady od roku 2022 zdvojnásobili cenzúrne opatrenia, pričom blokovanie a spomaľovanie stránok prebieha čoraz neprehľadnejším spôsobom.
Ruské úrady v súčasnosti blokujú takmer dva milióny internetových stránok, uvádza nezávislá organizácia Roskomsvoboda podľa ČT24.
Neprehliadnite
Ani VPN Rusom nepomôže
Súbežne s blokovaním Telegramu sa Kremeľ sústreďuje aj na obmedzovanie prístupu k nástrojom, ktoré Rusom umožňujú obchádzať tak starostlivo vypestovanú cenzúru. Ministerstvo pre digitálny rozvoj zakázalo mobilným operátorom umožniť dobíjanie zostatku na Apple ID z telefónneho účtu, čím sa komplikuje primárne platenie za VPN služby. Operátorom bolo navyše odporúčané pri neobmedzených tarifách zaviesť mesačný limit 15 GB v prípade využívania VPN.
Iniciatíva na obmedzovanie nástrojov na obchádzanie cenzúry pritom údajne pochádza priamo od Putina, ktorý vydal príslušné „uzavreté nariadenie“. Global Voices uvádza, že Rusko na blokovanie VPN používa technológiu hlbokej inšpekcie paketov (DPI), ktorá identifikuje a blokuje bežné VPN protokoly. Vlani Putin podpísal aj výkonný dekrét zakazujúci reklamu na VPN služby kdekoľvek v Rusku.
Čísla treba brať s rezervou
Ako všetky prieskumy, aj tie týkajúce sa Ruska treba brať s určitou dávkou rezervy. Konkrétne ruské prieskumy verejnej mienky majú zásadné metodologické limity, lepšie povedané, masová neochota Rusov hovoriť so sociológmi spôsobuje, že výsledky nemusia byť úplne zhodné s realitou väčšiny.
Predsa len ide o krajinu, kde za otvorenú kritiku prezidenta hrozia právne postihy. Respondenti teda majú pochopiteľný dôvod uvádzať spoločensky prijateľné odpovede namiesto skutočných postojov.
Pokles zo 76 na 71 percent, pokiaľ ide o podporu Putina, však už o čomsi vypovedá. V autoritárskom prostredí, kde sú prieskumy tradične naklonené vládnucej moci, môže aj takýto zdanlivo malý výkyv naznačovať omnoho hlbšiu nespokojnosť v spoločnosti.
Totálna online blokáda
Rusko sa teda jednoducho snaží dosiahnuť úplnú kontrolu nad všetkými internetovými zdrojmi, zakázať alebo odstrihnúť obsah, ktorý nemožno priviesť pod kontrolu, a zároveň vytvoriť domáce náhrady, ktoré sú kompletne pod dohľadom štátu.
Zámerom však nie je len obmedziť občanom prístup k “škodlivým” západným informáciám, ktoré sú v rozpore s proruskou propagandou, ale aj nastoliť masový dohľad nad všetkými formami online aktivity občanov. Pripomína vám to niečo?
Je smutné, že na tieto opatrenia doplácajú najviac tí, ktorí s Putinom nesúhlasia, no keďže im doslova ide o krk, neodvážia sa odporovať. Telegram bol poslednou veľkou platformou, ktorá v Rusku fungovala relatívne slobodne. Instagram, Facebook, YouTube a kopa ďalších služieb boli v krajine zablokované alebo vážne obmedzené už dávnejšie.
Blokovanie Telegramu tak de facto uzatvára kapitolu pomerne otvoreného ruského internetu, ktorá si ešte na začiatku tohto desaťročia pokojne existovala.
