Parlament aktuálne opäť rokuje o zmenách pri voľbách zo zahraničia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pokračujú na 49. parlamentnej schôdzi v debate o novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú predložili koaliční poslanci za Smer-SD. Kľúčovou zmenou je zrušenie hlasovania poštou a jeho nahradenie osobnou účasťou na zastupiteľských úradoch, informuje spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk).
Novela zároveň rozširuje volebné právo zo zahraničia na prezidentské voľby a mení spôsob výpočtu volebnej kaucie, čo vyvolalo búrlivú parlamentnú debatu, do ktorej sa prihlásili desiatky rečníkov.
Od pošty k veľvyslanectvám
Doteraz mali Slováci žijúci v zahraničí možnosť voliť v parlamentných voľbách poštou. Táto možnosť bola zavedená ešte v roku 2006 a od tej doby figurovala ako štandardný hlasovania pre tých, ktorí sa nemohli fyzicky dostaviť na Slovensko. Navrhovaná novela by tento systém zásadne zmenila: voliči v zahraničí by museli prísť osobne na veľvyslanectvo alebo generálny konzulát.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru-SD, ktorý novelu uvádza, garantuje, že štát zabezpečí dostatočné kapacity pre všetkých záujemcov. Na každom veľvyslanectve, prípadne konzuláte sa údajne zriadi taký počet volebných miestností, aby vyhoveli všetkým, ktorí prejavia záujem voliť zo zahraničia. Volebné komisie na ambasádach budú podľa jeho slov mať troch členov.
Ani toto ubezpečenie však nezabránilo masívnej kritike, podľa ktorej táto zmena môže výrazne obmedziť účasť Slovákov vo voľbách. Slovenská diaspora je rozptýlená po celom svete a mnohí žijú v miestach, kde zastupiteľský úrad nie je v blízkom dosahu. Práve nutnosť cestovať aj stovky kilometrov na ambasádu môže od hlasovania mnohých odradiť.
Taktiež stojí za zmienku, že podľa dostupných údajov hlasovalo v parlamentných voľbách 2023 zo zahraničia poštou vyše 65-tisíc voličov, pričom väčšina z nich podporila opozičné Progresívne Slovensko. Práve tento fakt vnímajú kritici ako jeden z možných politických motívov za predloženou zmenou.
To nie je všetko
Novela prináša aj jednu rozširujúcu zmenu. Ako informujú Správy STVR, po novom by bolo možné voliť na zastupiteľských úradoch aj v prezidentských voľbách. Doteraz táto možnosť neexistovala. Slováci s trvalým pobytom v zahraničí sa mohli prezidentských volieb zúčastniť len tak, že sa v deň volieb fyzicky dostavili do ľubovoľnej volebnej miestnosti na Slovensku, prípadne v pohraničí, ak disponovali voličským preukazom. Pochopiteľne, chýbajúca možnosť korešpondenčnej voľby pri prezidentských voľbách bola predmetom kritiky.
Rozšírenie volebného práva na prezidentské voľby je teda v tomto smere vítanou zmenou. Ako upozornil Štandard, s podobným návrhom prišlo ešte v auguste minulého roku opozičné Progresívne Slovensko, ktoré tiež navrhlo využitie zastupiteľských úradov.
Problémom však zostáva, že táto nová možnosť prichádza ruka v ruke s podmienkou fyzickej prítomnosti na ambasáde, čo môže byť pre časť ľudí žijúcich vo vzdialených krajinách príliš veľkou prekážkou.
Volebná kaucia viazaná na priemernú mzdu
Ďalšou podstatnou zmenou, ktorú novela prináša, je nový mechanizmus výpočtu volebnej kaucie. Ako informuje Denník N, pri parlamentných voľbách má byť kaucia stanovená vo výške 25-násobku priemernej mesačnej mzdy namiesto doterajších fixných 17-tisíc eur.
Pri voľbách do Európskeho parlamentu má kaucia predstavovať 2,5-násobok priemernej mesačnej mzdy namiesto doterajších 1 700 eur. Pri aktuálnej úrovni priemernej mzdy na Slovensku by kaucia pre parlamentné voľby presiahla 40-tisíc eur.
Neprehliadnite
Podľa dôvodovej správy predkladateľov súčasná výška volebnej kaucie nebola upravená od jej zavedenia, pričom jej výška vraj „už nepredstavuje relevantnú sumu na preukázanie vážnosti kandidatúry do orgánov takého významu, akými sú Národná rada a Európsky parlament“. Mechanizmus naviazania na priemernú mzdu má zabezpečiť automatickú valorizáciu v čase a zároveň reflektovať záver Ústavného súdu SR. Minister obrany Robert Kaliňák takéto navýšenie nepovažuje za problematické, keďže veľké strany vysokými predvolebnými výdavkami takúto sumu bez problémov pokryjú.
Opozícia a odborníci však majú na vec iný pohľad. Denník N upozornil, že sumu presahujúcu 40-tisíc eur má na účte len trinásť politických strán. Kritici preto tvrdia, že takto nastavená kaucia by mohla efektívne vylúčiť menšie a novo vzniknuté politické subjekty z kandidatúry, čím by sa zúžila demokratická súťaž a sťažil vstup nových politických síl do parlamentu. Odborníci zároveň upozorňujú, že kombinácia vyššej kaucie a ďalších zákonodárnych zmien vyvoláva oprávnené pochybnosti o smerovaní volebnej legislatívy.
Dlhá parlamentná debata
Rokovanie o novele začalo v druhej polovici tohto mesiaca, keď Tibor Gašpar predniesol úvodné slovo, ktoré však pre časové dôvody nedokončil. Debata pokračovala v pondelok 27. apríla, pričom do písomnej rozpravy sa prihlásilo až 34 rečníkov, z toho štyria za poslanecký klub. Poslanec prihlásený za klub má na vystúpenie 30 minút, ostatní rečníci môžu vystupovať 20 minút.
Momentálne zostáva v písomnej rozprave ešte asi 22 prihlásených rečníkov, po ich vystúpeniach sa otvorí priestor na ústne prihlasovanie do diskusie.
Rozsiahla a dlhotrvajúca parlamentná debata svedčí o hlbokom spoločenskom napätí okolo tejto témy. Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva patrí k najsledovanejším legislatívnym návrhom, a to celkom pochopiteľne, keďže sa týka de facto všetkých. V ten istý deň hlasuje parlament aj o ďalších preberaných návrhoch. Zákonodarcovia by mali rozhodovať napríklad o novele, ktorá v prípade dotácií poskytovaných Úradom vlády SR na výstavbu navrhuje skrátiť dobu udržateľnosti a nemennosti vlastníckych vzťahov zo súčasných desiatich na päť rokov.
