Slovenská pošta prechádza najväčšou transformáciou za posledné desaťročia. Od začiatku roka 2026 predložila regulačnému úradu 75 nových návrhov na zrušenie pobočiek, pričom do budúcna sa má tento proces len zrýchľovať. Cieľom je do roku 2028 radikálne zredukovať sieť, ktorá je podľa vedenia firmy príliš rozsiahla, nákladná a nezodpovedá reálnym potrebám zákazníkov.
Namiesto tradičných pobočiek chce pošta zaviesť nový koncept, takzvanú malú poštu, ktorú by mohli prevádzkovať obce, miestne obchody či iní záujemcovia, píše Štandard.
Stav, ktorý si pošta nemôže dovoliť
Skutočnosť, že sa Slovenská pošta po ekonomickej stránke už dlho trápi, nie je tajomstvom. Z viac ako 1 300 pobočiek, ktoré podnik aktuálne prevádzkuje, je väčšina dlhodobo stratová. Vedenie pošty odhaduje, že na splnenie zákonných požiadaviek, vrátane dostupnosti poštových služieb do 10 kilometrov od obývaných oblastí, by stačilo zhruba 850 pôšt, teda takmer o tretinu menej ako dnes.
Riaditeľka obchodu Melinda Burdanová vysvetlila, že sieť napriek svojej veľkosti jednoducho nezodpovedá potrebám obyvateľov. Pošta si na seba zrejme nezarobí ani po rušení pobočiek. Straty tak pravdepodobne bude generovať ďalej, no ich rozsah by sa mal priebežne znižovať.
Ani reakcia na tento stav, teda zatváranie pobočiek, nie je tajomstvom. Je výsledkom procesu, ktorý sa rozbehol naplno už vlani. Slovenská pošta v priebehu roka 2025 zatvorila celkovo 45 pobočiek, z toho 22 v okresných a 23 v krajských mestách. Ďalšie dve pobočky zanikli začiatkom februára 2026 v Spišskej Novej Vsi a Brezne. Celkový počet zatvorených prevádzok od roku 2025 tak dosiahol 47.
Regulačný úrad pre elektronické komunikácie a poštové služby musí každú zmenu posúdiť a vydať k nej stanovisko, no konečné rozhodnutie ostáva na samotnej pošte.
Nový koncept
Kľúčovou súčasťou transformácie je aj plán na zavedenie takzvanej malej pošty. Ide o koncept, v ktorom by pošta dodala prevádzkateľovi, teda napríklad obci, obchodu, krčme alebo inému záujemcovi, pokladničný terminál s funkciou skenera, prostredníctvom ktorého by bolo možné podávať a preberať zásielky, realizovať platby a poskytovať základné poštové úkony.
Tento model možno prirovnať k systému, aký bežne používajú franšízy. Pošta poskytne technológiu a značku, zatiaľ čo prevádzku zabezpečí miestny partner. Cieľom je umožniť, aby poštové služby boli dostupné v každej obci, teda aj tam, kde pošta nikdy nebola, alebo kde klasická pobočka v blízkej dobe zanikne.
Poštové systémy vo Veľkej Británii, Francúzsku aj Holandsku tento model v rôznych formách zavádzali s cieľom udržať dostupnosť pri znižovaní priamych prevádzkových nákladov. Kľúčovým otáznikom však zostáva, či bude záujem miestnych partnerov dostatočný a či budú vedieť zabezpečiť rovnakú kvalitu ako klasické pobočky.
Technika namiesto kuriéra
Súbežne s optimalizáciou pobočkovej siete Slovenská pošta modernizuje aj samotný proces doručovania. Od roku 2024 zavádza nové multifunkčné zariadenia pre doručovateľov, ktoré nahrádzajú až štyri nástroje: skener QR a čiarových kódov, platobný terminál, zariadenie na hlásenie udalostí a mobilný telefón.
Neprehliadnite
Zákazníci vďaka tomu môžu platiť za zásielky priamo doručovateľovi (aj bezhotovostne) a dokonca podávať zásielky bez nutnosti navštíviť pobočku. Kombinácia digitálneho doručovania a franšízového modelu malej pošty naznačuje, že Slovenská pošta sa snaží presunúť od centralizovaných prevádzok k distribuovaným kontaktným miestam s väčším dôrazom na doručenie priamo na adresu.
Čo z toho plynie pre zákazníkov
Kritickým bodom celej transformácie je dostupnosť pre obyvateľov menších obcí a vidieka. Zákon stanovuje, že poštové služby musia byť dostupné do 10 kilometrov od obývaných oblastí. Pošta teda nemôže len-tak zatvoriť všetky pobočky bez poskytnutia náhrady.
Práve tu však vstupuje do hry model malej pošty. Pre starostov menších obcí pritom môže byť franšízový model lákavý. Obec získa štatút poštového miesta, čo zlepší dostupnosť služieb pre obyvateľov. Otázkou zostáva, aké finančné podmienky pošta ponúkne. Podrobnosti konceptu malej pošty zatiaľ neboli verejne prezentované, pričom ani termín spustenia projektu nie je potvrdený. Všetko sú to teda nateraz skôr len plány do budúcna.
Sila súkromných dopravcov
Celá táto transformácia navyše prebieha v čase, keď trh s doručovaním balíkov na Slovensku ovládajú súkromní dopravcovia, ako napríklad DPD, GLS, Packeta a Slovak Parcel Service.
Slovenská pošta dlhodobo stráca podiel na balíkovom trhu práve v ich prospech. Navyše, záujem o listové zásielky postupne klesá, zatiaľ čo dopyt po doručovaní balíkov z e-shopov rastie.
Ak sa pošte podarí modernizácia doručovania a model malej pošty, môže zostať relevantným hráčom v tejto súťaži. Ak nie, hrozí, že podnik bude čoraz viac závisieť od štátnych dotácií a bude strácať obchodný priestor rok čo rok. Asi ani netreba hovoriť, že to by bol zlý signál pre štátne podniky i zákazníkov na celom Slovensku.
