Voľba poštou zo zahraničia bola na Slovensku zavedená už dávno. Slováci žijúci v cudzine dostali možnosť hlasovať bez toho, aby museli cestovať domov alebo navštíviť ambasádu. Táto možnosť však má byť zrušená. Vládna koalícia presadila zmenu, ktorá nahrádza poštové hlasovanie komisiami priamo na ambasádach a konzulátoch, informuje denník Pravda na základe informácií TASR.
Čo sa mení a prečo
Poslanci Smeru-SD predložili v marci 2026 do Národnej rady SR návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Návrh predložila skupina poslancov koalície na čele s podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom. Podstata zmeny spočíva v zrušení možnosti hlasovať poštou a jej nahradení osobným hlasovaním pred volebnými komisiami zriadenými na zastupiteľských úradoch, teda na ambasádach a konzulátoch SR v zahraničí.
Koalícia tento krok obhajuje argumentom, že poštové hlasovanie nie je dostatočne overiteľné a môže byť náchylné na manipuláciu. Podpredseda parlamentu Gašpar v tejto súvislosti uviedol, že systém komisií na ambasádach je bezpečnejší a prehľadnejší.
Opozícia však tieto argumenty odmieta. Podľa viacerých opozičných politikov ide o zámerné sťaženie prístupu k volebným urnám pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí tradične volia menej priaznivo pre vládnu koalíciu.
Tento krok bol sprevádzaný kritikou aj zo strany KDH, ktoré označilo návrh za protiústavný. Hnutie tvrdí, že zrušenie poštového hlasovania bez adekvátnej náhrady predstavuje zásah do ústavného práva občanov, teda práva občanov voliť si svoju vládu. Koalícia však na kritiku nedbala a v návrhu pokračovala.
Koľkých ľudí sa to dotkne?
Tisíce až desaťtisíce Slovákov. Portál Minv.sk uvádza, že v predvolebnom období (2023) sa poštou zaregistrovalo takmer 13-tisíc voličov, čo naznačuje, že záujem o túto formu hlasovania pretrváva.
Slováci žijúci v zahraničí sú roztrústení predovšetkým v západnej Európe, teda vo Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, Írsku či Českej republike. Pre mnohých z nich je cesta na ambasádu logisticky náročná, keďže zastupiteľský úrad môže byť vzdialený stovky kilometrov od miesta, kde skutočne žijú a pracujú.
TA3 v tejto súvislosti zverejnila výpovede Slovákov v zahraničí, ktorí taktiež hovoria o obmedzovaní základných práv. A niet sa čo čudovať. Väčšina štátov EÚ umožňuje korešpondenčné hlasovanie do parlamentu, pričom priebežný trend smeruje skôr k jeho rozširovaniu, nie obmedzovaniu.
Komisie na ambasádach: ako by to malo fungovať?
Nový systém počíta so zriadením volebných komisií na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí, pred ktorými by voliči hlasovali osobne v deň volieb alebo v predstihu, ak to podmienky konkrétneho úradu umožnia. Konkrétne detaily fungovania, teda napríklad presné termíny, počet komisií alebo prevádzkové hodiny, zákon v čase schválenia neupresnil.
Aj to je predmetom kritiky, ktorú vzniesla opozícia. Voliči v zahraničí budú musieť urobiť konkrétne cestovné a pracovné rozhodnutia bez toho, aby vopred vedeli, za akých podmienok budú môcť hlasovať.
Startitup.sk uvádza, že koalícia tento mesiac predstavila balík, ktorý obsahuje viacero zmien vo volebných pravidlách, pričom jeho súčasťou je aj zrušenie voľby poštou. Balík zahŕňa aj ďalšie úpravy, ako napríklad predĺženie funkčného obdobia starostov. Kritici tvrdia, že kombinovanie viacerých zmien do jedného legislatívneho balíka sťažuje verejnú diskusiu o jednotlivých opatreniach.
Protesty priamo pred parlamentom
Reakcia opozície pritom nebola len slovná. Ako informujú Správy STVR, opozičné strany zvolali pred budovou parlamentu protest, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Slovákov žijúcich v zahraničí. Protest bol zameraný práve na zrušenie voľby poštou, ktorú opozícia označila za neprípustný zásah do volebných práv občanov.
Neprehliadnite
Denník N v tejto súvislosti upozorňuje, že Slováci v zahraničí hlasujú štatisticky viac za opozičné strany, čo dáva celej kauze aj politický rozmer. Je možné, že by vláda zámerne utláčala voličov, ktorí bežne nevolia v jej prospech?
Žijete v cudzine? Čo treba očakávať?
Asi ani netreba hovoriť, že pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude zmena znamenať zásadnú komplikáciu. Namiesto toho, aby odoslali obálku s hlasovacím lístkom, budú musieť fyzicky navštíviť zastupiteľský úrad. Ak žijú v krajine, kde je jedna ambasáda na celý štát, ako napríklad v Írsku alebo škandinávskych krajinách, môže to znamenať niekoľkohodinovú cestu.
Táto obrovská logistická záťaž je hlavným dôvodom (alebo teda jedným z hlavných dôvodov), prečo odporcovia zmeny varujú pred faktickým obmedzením volebnej účasti Slovákov v zahraničí. Zákon totiž formálne právo voliť zachováva, len mení podmienky jeho uplatnenia tak, že pre časť oprávnených voličov môžu vystupovať v podstate ako priame zábrany.
Aby toho nebolo málo, zmena prichádza v čase, keď prezident SR Peter Pellegrini vyhlásil referendum na 4. júla 2026. Podľa portálu Noviny.sk sa referendum netýka predčasných volieb, no celková politická situácia naznačuje, že otázka volebných pravidiel, vrátane hlasovania zo zahraničia, bude aj naďalej jednou z kľúčových tém verejnej debaty.
Parlamentné voľby sú naplánované na rok 2027, čo znamená, že nové pravidlá hlasovania zo zahraničia sa prvýkrát uplatnia práve počas nich. A pre desiatky tisíc Slovákov žijúcich v cudzine to bude mať reálne dôsledky na to, či si svoje volebné právo uplatnia, alebo nie.
