Poľsko sa v priebehu niekoľkých dní zmenilo na jedno z najlacnejších miest na tankovanie v celej Európe. Za touto zmenou stojí predovšetkým rozhodnutie poľskej vlády výrazne znížiť dane z pohonných látok a súčasne zastropovať ich maloobchodné ceny. Výsledok bol cítiť de facto okamžite. K čerpacím staniciam v blízkosti hraníc mieria čoraz väčšie zástupy áut zo zahraničia, vrátane severného Slovenska.
Ako Poľsko zlacnilo palivá
Poľský premiér Donald Tusk koncom marca oznámil rozsiahly balík opatrení, ktorý sám nazval skratkou CPN (ceny paliva nižšie). Kľúčovou náleežitosťou tohto balíka je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na pohonné hmoty, a to konkrétne z 23 len na 8 percent (o 15 percentuálnych bodov). Asi ani netreba hovoriť, že ide o obrovský pokles, hlavne v porovnaní so štandardnou európskou sadzbou.
To ale nie je všetko. Súčasne vláda znížila spotrebnú daň na minimum stanovené pravidlami Európskej únie a okrem toho zaviedla každodenné zastropovanie maximálnych maloobchodných cien, aby zisky z nižších daní v celom rozsahu neabsorbovali iba čerpacie stanice (namiesto zákazníkov).
Ako informovala TA3, Tusk pred Veľkou nocou naznačil pokles cien o zhruba 0,28 eura na liter. Poľský minister financií Andrzej Domański pritom odhadol, že opatrenia nebudú lacné. Samotné zníženie DPH bude štátny rozpočet stáť okolo 210 miliónov eur mesačne, zatiaľ čo zníženie spotrebnej dane bude stáť ďalších približne 163 miliónov eur, taktiež každý mesiac.
Ide teda o opatrenie s výraznou cenou pre poľský rozpočet, no tamojšia vláda ho vyhodnotila ako nevyhnutný krok v čase, keď globálne ceny ropy tlačia na rozpočty ako domácností, tak aj firiem.
Samozrejme, efekt týchto opatrení sa už prejavil v číslach. Benzín Natural 95 sa podľa Denníka N dostal na zastropovanú cenu 1,44 eura, zataiľ čo nafta stojí 1,77 eura. Pre porovnanie, v susednom Česku podľa AutoTravles začiatkom apríla stála nafta 1,92 eura za liter a benzín 1,67 eura za liter. V Nemecku je benzín ešte drahší a v Rakúsku sa pohybuje okolo 1,89 eura. Na tomto pozadí je poľská cena (1,44 až 1,77 eura) za liter paliva naozaj odvážna.
Návrat palivovej turistiky
Cenový rozdiel sa však prejavil aj inak, konkrétne v podobe návratu trendu známeho ako palivová turistika. Ako informujú Správy STVR, na čerpacích staniciach blízko hraníc, konkrétne v okolí Nového Sanczu, čo je priamo na dosah severu Slovenska, pribúdajú zákazníci zo zahraničia.
Fenomén palivovej turistiky, respektíve cielených výjazdov za lacnejším palivom do susednej krajiny, je dobre známy. Na slovensko-poľskom pomedzí ho poznáme z obdobia, keď malo Slovensko lacnejšie palivá ako Poľsko, vtedy prichádzali Poliaci k nám. Teraz sa karta zas a znova obrátila.
A niet sa čo čudovať, že majú Slováci o poľské ceny tak veľký záujem. Slováci môžu na litri benzínu ušetriť v Poľsku zhruba 17 centov. Na bežnú nádrž s kapacitou 50 litrov to predstavuje úsporu okolo 8,50 eura. Pochopiteľne, pokiaľ máte kolos s ešte väčšou nádržou, ušetríte viac. Je to jednoduchá matematika.
To ale neznamená, že sa tu oplatí tankovať úplne všetkým Slovákom. Do nákladov treba zarátať aj samotnú cestu cestu. Dá sa teda povedať, že výjazd do Poľska má zmysel predovšetkým pre ľudí bývajúcich v bezprostrednej blízkosti hranice, prípadne tých, ktorí už mali naplánovanú trasu cez Poľsko.
Neprehliadnite
Obmedzenia pre cudzincov zatiaľ nie sú
V Nemecku sa pri niektorých prihraničných staniciach v minulosti objavili dočasné limity množstva paliva pre autá so zahraničnými evidenčnými číslami, keď bol záujem zahraničných vodičov príliš veľký. Podobne nedávno zakročilo aj Slovensko, ktoré vozidlám so zahraničnými EČV prikázalo účtovať vyššie sadzby, konkrétne pri nafte vyše 2 eurá za liter.
Poľsko takéto opatrenia zatiaľ nezaviedlo. Čerpacie stanice pri slovenských hraniciach teda nemajú zavedené obmedzenia pre zahraničných vodičov, vrátane tých slovenských. Či to tak zostane, závisí od toho, ako sa bude vyvíjať záujem cudzincov a či poľské stanice nebude trápiť nedostatok zásob.
A táto hrozba je reálna. Poľsko tak stojí pred citlivým rozhodnutím. Ak by sa rozhodlo chrániť vlastný trh a uprednostniť domácich vodičov, narazilo by na pravidlá Európskej únie zakazujúce diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti pri predaji tovarov. Európska komisia už kritizovala podobné opatrenia zavedené v Maďarsku aj na Slovensku, kde, ako sme spomenuli o pár riadkov vyššie, boli dočasne zavedené nižšie ceny pohonných látok určené výhradne pre domácich vodičov.
Zaujímavé načasovanie
Kľúčovým detailom, ktorý si mnohí nevšimli, je, že poľská vláda sa rozhodla zaviesť opatrenie práve pred veľkonočnými sviatkami. Prečo to má význam? Je to jednoduché: toto je tradične obdobie zvýšenej dopravy, cestovných výjazdov a vyššieho dopytu po palivách.
Tusk avizoval opatrenie s explicitným odkazom na to, aby Poliaci mohli cez sviatky tankovať lacnejšie. Populistický rozmer tohto rozhodnutia je zrejmý, no jeho ekonomický dopad je reálny. A pocítia ho nielen Poliaci, ale aj ich zahraniční susedia.
Inak ako zvyšok
Situácia okolo poľských cien pohonných látok je pozoruhodná aj v širšom kontexte. Kým väčšina členských štátov EÚ v súčasnosti čelí rastúcim cenám energií a hľadá spôsoby, ako dopady na obyvateľov zmierniť, Poľsko sa rozhodlo pre priamu a okamžite viditeľnú intervenciu do daňovej štruktúry.
Kombinácia rekordne nízkej sadzby DPH a cenového stropu je v európskom meradle výnimočná a pre vodičov zo Slovenska, ktorí majú blízko k poľskej hranici, predstavuje vítanú príležitosť ušetriť.
Stále však platí, že poľské opatrenie je časovo obmedzené a naviazané na vývoj globálnych cien ropy. Tusk pri jeho zavádzaní nešpecifikoval, ako dlho bude nižšia DPH a cenový strop platiť. Ak globálne ceny ropy poklesnú, tlak na udržanie drahého daňového opatrenia sa oslabí. Ak zostanú vysoké, Poľsko bude musieť rozhodnúť, či je ochotné dlhodobo dotovať pohonné látky aj pre zvyšok Európy.
Prečo to bolo nutné
Ceny pohonných látok na európskych čerpacích staniciach momentálne určuje hlavne dianie na globálnych ropných burzách. Ropa sa obchoduje v dolároch a jej cenu ovplyvňuje množstvo faktorov naraz, vrátane geopolitické napätia, rozhodnutia kartelu OPEC+ o ťažobných kvótach, stav svetových rezerv, vývoj dopytu v Číne a USA či sila alebo slabosť amerického dolára voči euru.
Momentálne je však hlavným faktorom konflikt na Blízkom východe a faktické uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza takmer pätina celosvetovej ropy. Obmedzenie tejto trasy vytvorilo na trhoch výraznú prémiu za riziko, teda prirážku, ktorú obchodníci žiadajú za neistotu spojenu s dodávkami.
Ceny ropy Brent v dôsledku toho vzrástli aj nad 120 dolárov za barel, čo sa do maloobchodných cien palív premietlo v podstate ihneď.
Na Slovensku situáciu komplikuje aj domáca ropná kríza. Po prerušení dodávok cez ropovod Družba bola krajina odkázaná na drahšie alternatívne trasy a štátne zásoby. Keďže náklady na obstaranie suroviny vzrástli, vyššie ceny na čerpacích staniciach sú ich priamym dôsledkom.
Pokiaľ vás význam Hormuzského prielivu, ktorý zohráva azda najdôležitejšiu úlohu, pokiaľ ide o aktuálne ceny palív, podrobnejšie sme sa jeho významu a rizikám spätých s jeho blokovaním venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
