Na Slovákov cieli nebezpečný online podvod, ktorý sa tentokrát nezačína falošnou faktúrou ani podozrivou SMS-kou. Začína oveľa nenápadnejšie. Neznámy človek vám napíše správu, začne sa rozprávať, pôsobí milo, zaujíma sa o váš život a postupne si buduje dôveru. Až potom príde reč na peniaze.
Tento podvod sa nazýva pig butchering (zabíjačka prasaťa). Vysvetlíme, prečo. Podvodník si obeť najskôr „vykrmuje“ pozornosťou, dôverou a falošným vzťahom, aby ju neskôr pripravil o čo najviac peňazí.
Po týždňoch alebo mesiacoch komunikácie konverzácia začne meniť meniť smer aj urgenciu. Podvodník zrazu rozpráva o investovaní, kryptomenách, výhodnej platforme alebo známom, ktorý vie zhodnotiť peniaze lepšie než banka.
Najskôr dôvera, potom investícia
Najnebezpečnejšie na tomto podvode je tempo. Útočník sa neponáhľa. Nepýta peniaze v prvej správe a netlačí na obeť hneď. Práve naopak. Pôsobí trpezlivo, zaujíma sa, píše pravidelne a vytvára dojem, že medzi vami vzniká skutočný vzťah alebo priateľstvo.
Až keď má obeť pocit, že človeku na druhej strane môže veriť, prichádza ďalšia fáza, tá investičná. Podvodník obeti pošle odkaz na platformu, ktorá vyzerá profesionálne. Často ukazuje grafy, zostatok účtu, rastúce zisky a niekedy obeti dokonca umožní vykonať malý výber peňazí. Presne to má vytvoriť dojem, že systém funguje a že mu môžete veriť.
Potom však príde tretia fáza, tá finálna. Obeť do podvodnej platformy vloží väčší obnos peňazí, no zrazu už výber nefunguje. Platforma žiada poplatok, daň, overenie účtu alebo ďalšiu platbu na „odomknutie“ zostatku. Ak človek zaplatí, príde ďalší dôvod, prečo peniaze stále nemožno vybrať a takto dookola až kým si dotknutá osoba uvedomí, že o peniaze nadobro prišla.
Spoznáte to podľa niekoľkých znakov
Varovným signálom je už samotný nevyžiadaný kontakt. Môže prísť cez sociálnu sieť, WhatsApp, Telegram, zoznamku alebo úplne obyčajnú správu. Typické je, že podvodník rýchlo presúva komunikáciu mimo pôvodnej platformy a časom začne rozprávať o peniazoch.
Podozrivé sú aj investičné platformy s neznámou adresou, zvláštnou slovenčinou, nerealistickými ziskami a tlakom na rýchle rozhodnutie. Pri takýchto podvodoch môžu weby vyzerať dôveryhodne, no často ide len o kulisu. Čísla na obrazovke sú vymyslené a peniaze reálne nekončia v investičnom portfóliu ale vo vreckách podvodníkov.
Čo robiť, ak ste už poslali peniaze?
Najhoršia chyba je posielať ďalšie peniaze v nádeji, že tým získate späť pôvodnú sumu. Ak vám niekto tvrdí, že na výber potrebujete zaplatiť daň, poplatok, províziu alebo overenie, berte to ako veľmi silný varovný signál. Skutočná investičná platforma takto nefunguje.
Ak ste peniaze poslali, okamžite kontaktujte banku, zablokujte ďalšie platby a uložte si všetku komunikáciu, odkazy, čísla účtov, peňaženky, snímky obrazovky aj profily podvodníka. Následne vec nahláste polícii. Pri podozrení na kybernetický incident môžete využiť aj formulár na stránke SK-CERT.
Najdôležitejšie je nehanbiť sa. Presne na to podvodníci spoliehajú. Obeti najskôr vytvoria falošný vzťah, potom finančný tlak a nakoniec pocit viny. Čím skôr človek prizná, že sa stal terčom podvodu, tým väčšia je šanca aspoň zastaviť ďalšie škody.
