Náklady práce v Európe dlhodobo rastú a rozdiely medzi členskými štátmi zostávajú výrazné. Najnovšie údaje štatistického úradu Európskej únie (Eurostat) ukazujú, že v roku 2025 sa priemerné hodinové náklady práce v EÚ zvýšili na 34,9 eura. Slovensko sa pohybuje zhruba na polovici európskeho priemeru, no zároveň patrí medzi krajiny s nadpriemerným podielom nemzdových nákladov, teda odvodov a povinných platieb, ktoré zamestnávatelia odvádzajú nad rámec samotnej mzdy.
Podľa dát Eurostatu dosiahli priemerné hodinové náklady práce v roku 2025 v celej ekonomike EÚ úroveň 34,9 eura a v eurozóne 38,2 eura.
V porovnaní s rokom 2024, kedy tieto hodnoty predstavovali 33,5 eura a 36,8 eura, ide o ďalší medziročný nárast. Tieto čísla podľa expertov odrážajú pretrvávajúci tlak na rast miezd naprieč celou úniou, ktorý je čiastočne poháňaný infláciou a čiastočne kolektívnym vyjednávaním v rôznych odvetviach.
Slovensko s hodnotou 19,8 eura za hodinu zostáva výrazne pod európskym priemerom, no nie je na chvoste rebríčka. Rovnakú úroveň nákladov práce ako Slovensko zaznamenalo aj Česko. Obe krajiny tak prekonali napríklad Chorvátsko, Lotyšsko, Litvu, Grécko, Poľsko aj Portugalsko.
Pre porovnanie, Luxembursko, krajina s najvyššími nákladmi práce v únii, dosahuje hodnotu 56,8 eura za hodinu, teda takmer trojnásobok slovenského čísla.

Západ vs. Východ
Rozdiely medzi členskými krajinami EÚ boli v minulom roku mimoriadne výrazné. Na jednom konci spektra stojí Bulharsko s hodinovými nákladmi práce 12 eur, nasleduje Rumunsko (13,6 eura) a Maďarsko (15,2 eura). Na druhom konci rebríčka sa okrem Luxemburska (56,8 eura) umiestňuje Dánsko (51,7 eura) a Holandsko (47,9 eura).
Táto mzdová priepasť medzi východnou a západnou Európou nie je žiadnou novinkou. Hoci je pravda, že sa medzera trochu zmenšila, stále ostáva hlboká. Práve nízke náklady práce sú jedným z dôvodov, prečo sa výrobné a priemyselné kapacity tradične sústreďujú v strednej a východnej Európe.
Pre zamestnávateľov sú nižšie náklady práce ekonomickou výhodou, pre samotných pracovníkov však znamenajú nižšie mzdy v absolútnom vyjadrení, konkrétne v porovnaní s kolegami na Západe. Tento rozdiel má priamy dopad na kúpnu silu slovenských domácností, keď porovnávame ich možnosti napríklad s nemeckými alebo holandskými rodinami.
Mzdy vs. nemzdové náklady
Je dôležité ozrejmiť, že hodinové náklady práce sa skladajú z dvoch hlavných zložiek: miezd a nemzdových nákladov, kam patria najmä odvody sociálneho a zdravotného poistenia platené zamestnávateľmi. Na úrovni celej EÚ tvorili v roku 2025 nemzdové náklady 24,8 percenta z celkových nákladov práce, v eurozóne to bolo 25,6 percenta.
Zaujímavé je, že Slovensko sa v tejto kategórii radí medzi európsku špičku. Podiel nemzdových nákladov na celkových nákladoch práce tu dosahoval 28,6 percenta, čo je jedna z najvyšších hodnôt v celej EÚ. Vyššie podiely zaznamenali len Francúzsko (32,3 percenta) a Švédsko (31,7 percenta). Na opačnom konci rebríčka figuruje Rumunsko s hodnotou len 4,8 percenta, nasledované Litvou (5,5 percenta) a Maltou (5,8 percenta).
Pre slovenských zamestnávateľov to v praxi znamená, že okrem samotnej mzdy musia odviesť relatívne vysoké poistné a ďalšie povinné platby, čo robí celkové náklady na zamestnanca vyššie, než by samotné mzdové číslo naznačovalo.
Táto skutočnosť je predmetom dlhodobej diskusie o konkurencieschopnosti slovenského pracovného trhu a celkovom odvodovom zaťažení. Práve vysoké nemzdové náklady sú jedným z argumentov, ktorými podnikateľská komunita na Slovensku dlhodobo odôvodňuje požiadavky na reformu systému sociálneho poistenia. A tiež sú dôvodom relatívne nízkej priemernej mzdy.
Náklady práce rastú, v čele je Východ
Medziročný rast hodinových nákladov práce v EÚ dosiahol v minulom roku úroveň 4,1 percenta, v eurozóne 3,8 percenta. Rast zaznamenali takmer všetky členské štáty, výnimkou bola len Malta, kde hodinové náklady práce mierne klesli, avšak aj to len veľmi mierne (o 0,5 percenta).
Naopak, najrýchlejšie rastúce náklady práce boli zaznamenané v krajinách strednej a východnej Európy. Bulharsko vykázalo nárast o 13,1 percenta, Chorvátsko o 11,6 percenta, Slovinsko o 9,3 percenta a Litva o 9,2 percenta. V krajinách mimo eurozóny viedlo Rumunsko s nárastom o 10,6 percenta, nasledovalo Maďarsko (+ 8,9 percenta) a Poľsko (+ 8,8 percenta). Najpomalší rast bol zaznamenaný vo Francúzsku (+ 2 percentá) a Taliansku (+ 3,2 percenta).
Tieto čísla odrážajú pretrvávajúci tlak na rast miezd vo východoeurópskych ekonomikách, kde sa pracovníci dožadujú štedrejších odmien, predovšetkým kvôli rastu životných nákladov.
Rýchly rast mzdových nákladov v týchto krajinách prispieva k postupnému zbližovaniu s európskym priemerom, no absolútny rozdiel medzi krajinami ako Bulharsko či Rumunsko a krajinami ako Luxembursko alebo Dánsko je stále obrovský.

Situácia na Slovensku
Slovensko v európskom porovnaní pôsobí ako krajina s relatívne nízkymi absolútnymi nákladmi práce, ale s nadpriemerne vysokým podielom odvodového zaťaženia.
Kombinácia nízkych miezd (v absolútnych číslach) a vysokých nemzdových nákladov je dlhodobo témou pre podnikateľov aj odborové organizácie. Odbory opakovane upozorňujú, že slovenský zamestnanec dostáva v hrubom pomerne málo, pričom na každé euro jeho mzdy musí zamestnávateľ vynaložiť podstatne viac.
Zároveň však platí, že nárast nákladov práce v regióne je pre slovenských zamestnancov aj pozitívnym signálom. Mzdy reálne rastú a priestor na ďalšie zbližovanie so Západom pretrváva. Otázkou zostáva, či tempo rastu postačuje na to, aby si Slovensko v nasledujúcich rokoch udržalo atraktivitu pre zahraničných investorov, ktorí sa v minulosti spoliehali práve na nízke náklady.

