Dátové centrá sa stávajú jednou z najdôležitejších infraštruktúr digitálnej ekonomiky. S nástupom umelej inteligencie ich spotreba energie prudko rastie. EÚ to veľmi dobre vie a preto plánuje ich kapacitu v najbližších rokoch výrazne rozšíriť. Nové vyšetrovanie však ukazuje, že verejnosť sa nemusí dostať k tomu, aký environmentálny dopad majú jednotlivé zariadenia. Dôvodom majú byť pravidlá prijaté po intenzívnom lobingu veľkých technologických firiem.
Podľa zistení investigatívnej skupiny Investigate Europe, ktoré citoval The Guardian, majú výskumníci a verejnosť prístup len k súhrnným údajom za celé krajiny. Environmentálne metriky konkrétnych dátových centier zostávajú skryté. To znamená, že nie je možné jednoducho porovnať, ktoré zariadenia spotrebúvajú najviac energie, vody alebo fungujú najmenej efektívne.
Za presadzovanie takéhoto nastavenia mali podľa vyšetrovania lobovať Microsoft, organizácia DigitalEurope, ktorej členmi sú aj Google, Amazon, Meta a Microsoft, a tiež skupina Video Games Europe, do ktorej patrí napríklad Netflix. Jedna z požiadaviek na utajenie údajov sa mala podľa vyšetrovania dostať do pravidiel prakticky v rovnakej podobe, v akej ju žiadali technologické firmy.
Problém s transparentnosťou
Kritici tvrdia, že všeobecná doložka o mlčanlivosti môže byť v rozpore s európskymi pravidlami transparentnosti aj s Aarhuským dohovorom, ktorý garantuje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Právny expert Jerzy Jendrośka, ktorý dlhé roky pôsobil v orgáne dohliadajúcom na dodržiavanie tohto dohovoru, označil situáciu za mimoriadne nezvyčajnú.
Vyšetrovanie zároveň tvrdí, že Európska komisia doložku o mlčanlivosti aktívne presadzuje. Národným úradom mal vysoký predstaviteľ Komisie pripomenúť, že údaje a kľúčové ukazovatele výkonu jednotlivých dátových centier majú zostať utajené. Žiadosti médií a verejnosti o prístup k týmto dokumentom mali byť podľa dostupných informácií zatiaľ odmietnuté.
Argumentom vo vnútri Komisie má byť obava, že ak by boli údaje zverejňované, prevádzkovatelia dátových centier by ich prestali poskytovať. Tento argument však oslabuje samotná miera plnenia pravidiel. Podľa údajov EÚ požadované informácie pri súčasnom nastavení riadne hlási len 36 percent dátových centier.
AI mení energetiku
Celá téma je citlivá najmä preto, že dátové centrá už dávno nie sú len technickým zázemím internetu. Rozmach generatívnej umelej inteligencie dramaticky zvyšuje potrebu výpočtového výkonu, a tým aj spotrebu elektriny. Európa zároveň plánuje v najbližších piatich až siedmich rokoch kapacity dátových centier na svojom území až strojnásobiť, aby sa mohla zaradiť medzi globálnych lídrov v oblasti AI.
Výskumník Ben Youriev z organizácie InfluenceMap upozornil, že postoj technologického sektora sa v tejto oblasti mení. Firmy, ktoré kedysi hlasno podporovali čistú energiu a znižovanie emisií, dnes podľa neho čoraz viac uprednostňujú rýchle budovanie globálnej infraštruktúry. Inak povedané, tlak na expanziu dátových centier môže byť silnejší než ochota ukazovať ich skutočnú environmentálnu stopu.
Microsoft napriek zisteniam vyšetrovania tvrdí, že väčšiu transparentnosť pri dátových centrách podporuje. Spoločnosť uvádza, že podniká ďalšie kroky k otvorenosti, no zároveň chce chrániť dôverné obchodné informácie. DigitalEurope na žiadosť o reakciu neodpovedala a Európska komisia aj Video Games Europe sa k záverom vyšetrovania odmietli vyjadriť.
