Európska diplomacia si pripísala významný úspech na ázijskom kontinente. Po nekonečných dvadsiatich rokoch vyjednávaní, ktoré boli často prerušované a poznačené vzájomnou nedôverou, sa podarilo dotiahnuť do konca ambicióznu obchodnú dohodu s Indiou.
Podpis dokumentu v Dillí je osobným politickým víťazstvom pre predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, ktorá týmto krokom otvára európskym firmám dvere k jednému z najrýchlejšie rastúcich trhov sveta.
Ako informuje portál euractiv.sk, hoci súčasný objem vzájomného obchodu nie je ohromujúci, dohoda má potenciál to zmeniť, pretože jej hlavným cieľom je radikálne znižovanie colných sadzieb, ktoré doteraz fungovali ako takmer nepriepustná stena pre európske výrobky.
Koniec protekcionizmu pre autá
Najväčším víťazom tejto dohody je bezpochyby európsky automobilový priemysel. Výrobcovia áut doteraz pri pokusoch o export do Indie narážali na drakonické clá vo výške až 110 percent, čo v praxi znamenalo, že európske auto bolo pre indického zákazníka nepredajné.
Ročný export sa tak počítal len v tisíckach kusov. Nová dohoda prináša zmenu. Clo klesne na prijateľných desať percent, hoci s obmedzením v podobe kvóty 250-tisíc vozidiel ročne. Ešte lepšou správou je, že clá na automobilové diely, ktoré sú kľúčové pre lokálnu montáž, klesnú v priebehu piatich rokov na nulu.
Dôvod na oslavu majú aj vinári a producenti alkoholu. Clo na víno sa okamžite zníži zo súčasných likvidačných 150 percent na polovicu a postupne klesne až na 20 percent. Podobný osud čaká aj olivový olej či iné liehoviny, čím sa európske delikatesy stanú v Indii dostupnejším tovarom.
Indická oceľ za európske stroje a lieky
Dohoda však nie je jednostranná a Európa musela v rámci kompromisu ustúpiť požiadavkám Dillí. Únia súhlasila s nulovým clom na dovoz indickej ocele, pričom stanovila ročnú kvótu na úrovni 1,6 milióna ton, čo pokrýva približne polovicu súčasného importu z tejto krajiny.
Na oplátku India postupne, v horizonte desiatich rokov, eliminuje clá na kľúčové európske exportné artikle, ako sú strojové zariadenia, chemické výrobky a farmaceutiká.
Týmto krokom sa európskym technologickým a farmaceutickým gigantom otvára priestor na expanziu v krajine s viac ako miliardou obyvateľov, ktorá modernizáciu svojho priemyslu a zdravotníctva nevyhnutne potrebuje.
Citlivé témy bez detailov
Napriek oslavným tónom dohoda obsahuje aj viacero „bielych miest“. Vyjednávači sa takticky vyhli najcitlivejším oblastiam, ktoré v minulosti rokovania blokovali.
Poľnohospodárstvo ostalo prakticky nedotknuté. Európski farmári sa báli lacného indického mäsa, ryže a cukru, zatiaľ čo India si hrdo stráži svoj mliekarenský sektor. Z textu dohody vypadli aj energetika, nerastné suroviny a verejné obstarávanie, takže európske firmy nezískajú automaticky ľahší prístup k štátnym zákazkám v Indii.
Ústupky sa robili aj v oblasti životného prostredia. EÚ nepresadila klauzulu, ktorá by umožnila dohodu zrušiť v prípade, že India odstúpi od Parížskej klimatickej dohody. India naopak neuspela so žiadosťou o výnimku z európskeho uhlíkového cla, no Brusel prisľúbil aspoň technickú pomoc, aby indické firmy zvládli nové ekologické požiadavky.
Teraz je na ťahu Európsky parlament, ktorého ratifikácia je poslednou podmienkou pre vstup dohody do platnosti.
Matka všetkých dohôd
V čase, keď sa vzťahy so Západom a Čínou ochladzujú a Peking čelí podozreniam z nekalých obchodných praktík či politického nátlaku, Brusel nutne potrebuje silného spojenca v ázijskom regióne. India ako najľudnatejšia demokracia sveta je prirodzenou protiváhou čínskej dominancie.
Uzavretie tohto paktu vysiela jasný signál, že Európa to so stratégiou „de-risking“, teda znižovania závislosti na Číne, myslí vážne a aktívne buduje alternatívne partnerstvá v Indopacifiku.
Pre európske firmy, ktoré roky profitovali z globalizácie, sa svet v poslednom období nebezpečne zmenšil. Strata ruského trhu v dôsledku sankcií (vojna na Ukrajine), spolu so spomaľujúcim sa rastom v Číne, vytvorili prázdne miesto, ktoré bolo potrebné zaplniť. India s jej rýchlo rastúcou ekonomikou a obrovskou strednou triedou hladnou po západných tovaroch predstavuje pre európskych exportérov záchranné lano.
Táto dohoda nie je len o aktuálnych číslach, ale najmä o budúcom potenciáli. Európa si týmto krokom poisťuje prístup na trh, ktorý bude v najbližších desaťročiach pravdepodobne hlavným motorom globálneho dopytu, čo je pre exportne orientované ekonomiky ako Nemecko či Slovensko kľúčové pre prežitie.
