Alzheimerova choroba je niečo, čoho sa na staré kolená obáva asi každý človek. Niekto má na toto ochorenie silnejše predispozície, niekto slabšie. Jedno je však isté. Ide o jednu z najobávanejších diagnóz, ktorá dodnes nepozná účinný spôsob liečby. Doposiaľ lekári dokázali priebeh choroby nanajvýš spomaliť, po novom sa však črtá budúcnosť, v ktorej budú schopní ho aj úplne zvrátiť.
Presne to sa totiž podarilo výskumníkom, síce na myši a v laboratórnych podmienkach, no napriek tomu ide o zásadný posun vpred. O tento úspech sa zaslúžili inovatívnym prístupom k energetickej rovnováhe mozgu, píše server Nedd.cz.
Vyčistenie mozgu a nastolenie rovnováhy
Dlhé dekády panoval názor, že hromadenie amyloid-beta plakov a neurofibrilárnych klbiek v mozgu vedie k neodvrátiteľnému odumieraniu neurónov. Avšak nová štúdia, ktorú jej autori publikovali 24. decembra 2025, naznačuje, že to nemusí platiť vždy. Podarilo sa im totiž obnoviť pamäť a kognitívne schopnosti u myší, ktoré trpeli práve Alzheimerovou chorobou, a to v pokročilom štádiu.
Za úspechom teda nestojí iba čistenie mozgu od toxických proteínov, ale aj zmienená obnova jeho energetickej rovnováhy.
Kľúčom k úspechu bol nikotinamid adenin dinukleotid (NAD+). Ide o molekulu, ktorá plní úlohu kľúčové energetického nosiča v bunkách. Výskum ukázal, že mozgy pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou, rovnako mozgy myší, ktoré poslúžili ako testovacie subjekty, sa vyznačujú dramatickým nedostatkom práve tejto látky. Bez nej zlyhávajú základné procesy ako metabolizmus, oprava DNA či plasticita synapsií.
Výskumníkom sa podarilo dokázať, že ak sa podarí udržať alebo obnoviť hladinu molekuly, choroba nielenže nevznikne, ale dokonca spozorovali, že aj v pokročilom štádiu ochorenia sa dajú zvrátiť patologické zmeny.
Dokazuje to experiment, ktorý spočíval v použití látky P7C3-A20, ktorá normalizovala biomarker tau-217, následne odstránila oxidačný stres a dokonca naštartovala tvorbu nových neurónov v hipokampe. Výsledok? U testovaných zvierat sa podarilo obnoviť pamäť, a to kompletne.
Úloha nanotechnológií
Energetická obnova však nie je jedinou metódou, ktorú vedci skúmajú. Napríklad vedci z inštitútu v Katalánsku využili supramolekulárne nanočastice na opravu hemtoencefalickej bariéry. Tým umožnili mozgu využiť jeho prirodzený čistiaci systém, aby došlo k odstráneniu toxických plakov. Aj v tomto prípade bol výsledok návrat pamäte.
Ďalší možný prístup ponúkajú vedci z Virginia Tech. Tí sa opreli o technológiu CRISPR, teda pomocou genetických úprav opravili molekulárne poruchy v mozgoch starších potkanov.
Tieto (a ďalšie) experimenty naznačujú, že práve genetické a epigenetické zásahy môžu v budúcnosti predstavovať aspoň súčasť terapií, ktoré eventuálne pomôžu zvrátiť priebeh Alzheimerovej choroby u ľidí, prípadne aj iných dysfunkcií spojených s demenciou.
Treba si počkať
Je ale dôležité uviesť na pravú mieru, že hoci je úspech na potkanoch zásadný, k testom na ľudských subjektoch máme ešte veľmi ďaleko. Netreba zabúdať na skutočnosť, že ľudský mozog je v porovnaní s tými myšacími podstatne komplikovaní a v mnohých ohľadoch aj citlivejší.
V súčasnej fáze vedci cielia na prenos terapii založených na obnove molekuly NAD+, nanočasticiach či genetických úpravách do klinických štúdií. Nezabúdajú pritom ani na alternatívne možnosti liečby, ako sú experimentálne lieky. Tie by však mohli fungovať skôr ako prevencia, než liečba, napríklad blokovaním prvotných toxických procesov.
