Diplomatické varovania sa skončili, nastupuje tvrdá právna realita. Európska komisia v piatok oficiálne oznámila, že začína konanie o porušení povinnosti, takzvaný infringement, voči Slovenskej republike. Na základe informácií TASR to píše portál euractiv.sk.
Jadrom sporu je kontroverzná legislatíva, ktorej cieľom bolo transformovať, a podľa kritikov fakticky znefunkčniť, nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Tento krok vníma Brusel ako priamy rozpor so smernicou o ochrane oznamovateľov a s Chartou základných práv Európskej únie.
Hoci slovenská vláda argumentovala reorganizáciou a zlučovaním agendy, európske inštitúcie vidia za zmenami snahu o oslabenie kontroly a právneho štátu.
Zákon o právnom vákuu
Paradoxom celej situácie je, že zákon, ktorý vyvolal tento medzinárodný konflikt, je momentálne „mŕtvy“. Pôvodný zámer koalície počítal s tým, že ÚOO v doterajšej podobe zanikne k 1. januáru 2026 a jeho kompetencie prejdú na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Tento nový superúrad mal pod seba prevziať aj agendu odškodňovania obetí od rezortu spravodlivosti. Plány však v decembri narazili na Ústavný súd SR. Ten vyhovel podnetu opozície a účinnosť zákona pozastavil ešte predtým, než stihol reálne vstúpiť do platnosti.
Úrad tak nateraz funguje v nezmenenom režime, vedený svojou pôvodnou predsedníčkou, ktorej funkčné obdobie mal nový zákon predčasne ukončiť.
Brusel situáciu berie vážne
Reakcia Európskej komisie naznačuje, že situáciu na Slovensku považuje za akútnu. Po tom, čo slovenské úrady opakovane ignorovali neformálne výhrady a varovania, zaslala Komisia formálne oznámenie o nesplnení povinnosti.
Kým štandardná lehota na vyjadrenie v takýchto prípadoch býva dva mesiace, tentoraz Brusel pritvrdil a dal Slovensku na odpoveď a nápravu len jeden mesiac. Ak vláda neposkytne uspokojivé vysvetlenie alebo neuvidí Komisia snahu o nápravu, proces sa posunie do ďalšej fázy, a to zaslania odôvodneného stanoviska.
Konečnou stanicou tohto sporu môže byť žaloba na Súdnom dvore EÚ, pričom nerešpektovanie jeho verdiktu by pre Slovensko znamenalo vysoké finančné sankcie.
Krok späť
Politická irónia celého sporu spočíva v histórii samotného úradu. Vznik ÚOO schválil parlament ešte v roku 2019, teda v čase vlády Petra Pellegriniho, pričom inštitúcia bola budovaná ako súčasť Plánu obnovy a odolnosti.
Dnes sa tá istá politická garnitúra snaží úrad v jeho súčasnej podobe zrušiť, čo vyvoláva kritiku nielen doma, ale aj v zahraničí. Prezident Pellegrini síce novelu vetoval a vrátil ju do parlamentu, no poslanci jeho veto prelomili.
Opozícia následne napadla nielen obsah zákona, ktorý mení pravidlá ochrany oznamovateľov, ale aj proces jeho prijímania v skrátenom legislatívnom konaní bez riadnej odbornej diskusie.
Varovania prichádzali zo všetkých strán
Slovensko nemôže tvrdiť, že o výhradách nevedelo. Úrad európskej prokuratúry (EPPO) už v novembri upozorňoval, že navrhované zmeny sú v rozpore so zásadami právneho štátu a môžu ohroziť ochranu finančných záujmov EÚ.
Pridali sa aj medzinárodné organizácie ako Whistleblowing International Network, ktoré varovali pred systémovým rizikom pre demokraciu. Podľa nich likvidácia funkčnej nezávislosti úradu vysiela odstrašujúci signál všetkým, ktorí by chceli nahlásiť korupciu alebo protiprávne konanie.
Komisia teraz ako „strážkyňa zmlúv“ koná presne v duchu týchto apelov, s cieľom ochrániť integritu európskeho práva a eurofondov na Slovensku.
Čo bude znamenať verdikt?
Ak by súd v Luxemburgu potvrdil, že Slovensko prijatím kontroverznej legislatívy porušilo európske právo a vláda by následne nerešpektovala nápravné opatrenia, krajine hrozia astronomické pokuty.
Európska komisia má v tomto smere silné páky. Môže žiadať nielen paušálnu pokutu za samotný fakt porušenia pravidiel v minulosti, ale aj takzvané penále. Ide o sumu, ktorá by sa platila za každý deň omeškania, kým by Slovensko nedalo svoje zákony do súladu s európskymi normami.
V praxi by tak daňoví poplatníci priamo doplácali na politické rozhodnutia vládnej garnitúry, pričom tieto sumy sa môžu vyšplhať do miliónov eur.
Ešte závažnejším dôsledkom než samotná pokuta je potenciálne zastavenie eurofondov. Úrad na ochranu oznamovateľov nie je len izolovanou inštitúciou, je kľúčovou poistkou v systéme ochrany finančných záujmov EÚ.
Ak Brusel vyhodnotí, že Slovensko účelovo demontuje inštitúcie, ktoré majú odhaľovať korupciu a podvody pri čerpaní dotácií, môže aktivovať mechanizmus podmienenosti.
Verdikt o porušení smernice by bol pre Komisiu silným argumentom, že na Slovensku nie sú európske peniaze v bezpečí. To by mohlo viesť k zmrazeniu platieb z Plánu obnovy či kohéznych fondov, čo by pre slovenskú ekonomiku závislú na verejných investíciách znamenalo katastrofu.
