Strana Hlas-SD prichádza s iniciatívou, ktorá by mohla zásadne ovplyvniť rodinné rozpočty viacdetných domácností. Na stole je návrh, podľa ktorého by pracujúcim matkám, ktoré vychovávajú tri a viac detí, bola úplne odpustená daň z príjmu. Cieľom tohto opatrenia je motivovať ľudí k zakladaniu väčších rodín a zvrátiť nepriaznivý demografický vývoj. Téme sa venujú Správy STVR.
Slovensko totiž čelí vážnemu problému. Kým v 80. rokoch minulého storočia sa u nás ročne narodilo vyše 100-tisíc detí, v posledných rokoch toto číslo kleslo pod hranicu 50-tisíc. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) potvrdil, že inšpiráciu hľadajú u našich susedov, konkrétne v Poľsku a Maďarsku, kde podobné schémy fungujú.
Návrh nenaráža na automatický odpor ani v opozícii. Líder KDH Milan Majerský reagoval, že hnutie vždy podporovalo silné prorodinné riešenia, ktoré pomáhajú prežiť národu. Kresťanskí demokrati sú pripravení návrh v druhom čítaní podporiť, prípadne ho vylepšiť vlastnými pozmeňujúcimi návrhmi.
Nedomyslené a potenciálne protiústavné?
Ekonóm Viliam Páleník sa však na nápad pozerá skepticky a považuje ho v mnohých aspektoch za nedomyslený. Upozorňuje na fakt, že pracujúcich matiek s tromi a viac deťmi nie je na trhu práce veľa. A ak pracujú, často ide o skrátené úväzky alebo nižšie placené pozície. V takom prípade je ich daňová povinnosť nízka a úľava by pre ne nepredstavovala zásadný finančný prínos.
Páleník zároveň poukazuje na etický a právny rozmer problému. Návrh v tejto podobe ignoruje otcov. Napríklad vdovec, ktorý sa sám stará o tri deti, by na úľavu nárok nemal. Podľa ekonóma je takýto prístup nemorálny a s veľkou pravdepodobnosťou aj protiústavný.
Riaditeľ občianskeho združenia Rodičia.sk Matej Stuška vníma iniciatívu ako pozitívny signál, že sa politici zamýšľajú nad pomocou rodinám. Jedným dychom však dodáva, že je nutné vyjasniť, či má ísť pomoc výlučne matkám, alebo rodičom všeobecne.
Tvrdá realita štátnej kasy
Hlas-SD naznačuje, že debata by sa nemala týkať len extrémov, ale aj odstupňovania daňovo-odvodového zaťaženia pre ostatné matky, aby sa podpora dotkla širšej skupiny mladých rodín. Realizácia týchto plánov však narazí na tvrdú realitu verejných financií.
Viliam Páleník predpokladá, že ministerstvo financií bude voči návrhu veľmi rezervované. V čase, keď sa vláda snaží o náročnú konsolidáciu a šetrenie, bude presadenie ďalších výpadkov v príjmoch štátu mimoriadne ťažké.
Ak by sa predsa len podarilo nájsť zdroje, systém by mal byť podľa odborníka nastavený spravodlivejšie. Úľavy by nemali závisieť len od počtu detí, ale aj od príjmu rodičov, pričom najväčšiu pomoc by mali dostať tí, ktorí zarábajú najmenej.
Odkiaľ môže štát čerpať peniaze?
Realizácia návrhu na odpustenie dane z príjmu pre matky s tromi a viac deťmi by pre štátnu pokladnicu neznamenala priamy výdavok, ale okamžitý výpadok príjmov. V praxi to znamená, že ministerstvo financií by muselo vzniknutú „dieru“ v rozpočte aktívne zaplátať, pričom v čase nutnej konsolidácie verejných financií v roku 2026 sú možnosti vlády značne obmedzené a politicky citlivé.
Najpravdepodobnejším a zároveň najčastejšie využívaným scenárom je prenesenie tohto bremena na inú skupinu daňovníkov. Vláda by mohla pristúpiť k zvýšeniu nepriamych daní, ktoré sa dotýkajú všetkých obyvateľov bez rozdielu, či už ide o DPH, alebo spotrebné dane na alkohol, tabak a pohonné hmoty. Alternatívou je zavedenie či zvýšenie špeciálnych sektorových daní, napríklad pre banky, rafinérie alebo obchodné reťazce, čo sa však v konečnom dôsledku často preleje do cien pre koncových zákazníkov.
Do úvahy prichádza aj preskupenie existujúceho sociálneho balíka. V praxi by to znamenalo systém „zobrať jedným, aby sa dalo druhým“. Vláda by mohla hľadať zdroje napríklad v okresaní súčasného daňového bonusu na dieťa, ktorý je pre rozpočet veľkou záťažou, alebo v zrušení iných benefitov, ako je napríklad rodičovský dôchodok. Takýto krok by však len presunul peniaze v rámci rodinnej politiky, namiesto toho, aby do nej priniesol nové zdroje.
Ďalšou, hoci politicky menej populárnou cestou, je hľadanie úspor vo vlastnom fungovaní štátu. Išlo by o škrty v bežných výdavkoch, prepúšťanie v prebujnenej štátnej správe alebo zmrazovanie platov úradníkov. Ak by vláda nenašla odvahu na škrty ani na zvyšovanie iných daní, musela by tento výpadok financovať na dlh, teda vydaním štátnych dlhopisov. To je však v čase, keď sa Slovensko snaží znižovať deficit a upokojiť finančné trhy, veľmi riziková stratégia, ktorá by mohla predražiť obsluhu štátneho dlhu.
