Súčasná suma životného minima na Slovensku sa ocitla pod paľbou kritiky odborníkov aj samotnej praxe. Suma, ktorá má teoreticky garantovať spoločensky uznanú hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze, je v realite žalostne nízka. Najkritickejšia situácia sa týka osamelých rodičov, píšu Správy STVR.
Pre jednorodičovskú domácnosť s jedným nezaopatreným dieťaťom je táto hranica stanovená na približne 414 eur mesačne. Ekonómovia a sociológovia sa zhodujú, že z takejto sumy je v dnešnej dobe prakticky nemožné pokryť reálne náklady na bývanie, stravu a základnú hygienu.
Sľubovaná zmena výpočtu
Ministerstvo práce si tento problém uvedomuje a avizuje nápravu. Aktuálne sumy, ktoré sa valorizujú vždy k prvému júlu, sú nastavené na 284,13 eura pre samostatne žijúcu dospelú osobu a necelých 130 eur pre dieťa. Minister práce Erik Tomáš z Hlasu-SD však sľubuje, že tentoraz nepôjde len o kozmetické úpravy.
Cieľom je zásadná zmena celého systému a kritérií, na základe ktorých sa životné minimum vypočítava. Podľa ministra je analytická časť príprav už ukončená a v priebehu tohto roka by mal byť predstavený legislatívny zámer, čím by sa naplnil jeden z dôležitých záväzkov vládneho programu.
Priepasť medzi minimom a mzdou
Dôležitosť reformy podčiarkuje fakt, že na životné minimum je priamo naviazaný celý systém sociálnych dávok, vrátane pomoci v hmotnej núdzi, ochranného príspevku či príspevku na bývanie. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na dlhodobý dlh štátu voči najchudobnejším.
Podľa neho sa za celé obdobie neprijali opatrenia, ktoré by reálne pomohli približne štvrť miliónu obyvateľov žijúcich v hmotnej núdzi. Rozdiel medzi životným minimom a minimálnou mzdou je pritom priepastný. U dospelého človeka je životné minimum nižšie o zhruba 630 eur a pri dieťati tento rozdiel predstavuje až 785 eur.
Dôstojný život stojí na bývaní
Samotné zvyšovanie čísel v tabuľkách však podľa expertov na vyriešenie chudoby stačiť nebude. Sociologička Zuzana Kusá zdôrazňuje, že pre zachovanie ľudskej dôstojnosti je rozhodujúca dostupnosť bývania, nie len izolovaná výška dávky.
Dáva za príklad prax z mnohých vyspelých európskych krajín, ktoré neustále investujú do rozvoja obecného nájomného bývania, aby zabezpečili jeho prístupnosť aj pre nízkopríjmové skupiny. Bez kombinácie vyššieho životného minima a dostupného bývania tak hrozí, že najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva ostanú naďalej v pasci chudoby.
Stovky eur navyše
Hlavnou zmenou, ktorú avizuje ministerstvo práce, teda nie je len bežná každoročná valorizácia o infláciu, ale kompletné prekopanie systému, akým sa životné minimum vypočítava. Doteraz bola táto suma často považovaná za virtuálne číslo, ktoré nereflektovalo realitu trhu.
Ak sa splní sľub ministra Erika Tomáša a nové legislatívne kritériá budú vychádzať zo skutočných nákladov na základné potreby, základná suma životného minima by mohla skokovo narásť.
Znamenalo by to, že štát by oficiálne uznal, že na prežitie dospelého človeka nestačí súčasných necelých tristo eur, ale suma by sa musela priblížiť reálnym výdavkom na stravu a bývanie.
Dopad na rozpočty ľudí by bol v takomto prípade zásadný, pretože životné minimum funguje ako kľúčová premenná pre celý sociálny systém. Jeho zvýšenie by spustilo reťazovú reakciu, ktorá by automaticky zdvihla desiatky iných dávok.
Pre štvrť milióna ľudí žijúcich v hmotnej núdzi by to znamenalo okamžité zvýšenie ich mesačného príjmu, keďže dávky v hmotnej núdzi či príspevky na bývanie sú priamo naviazané práve na túto sumu. Rodiny, ktoré dnes po zaplatení účtov nemajú peniaze na jedlo, by sa tak mohli dostať z pásma kritickej chudoby.
Zmiernenie priepasti
Pre domácnosti, najmä tie jednorodičovské, by táto zmena znamenala výrazné posilnenie kúpyschopnosti. Aktuálne je rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom priepastný, čo rodiny dostáva do neriešiteľných situácií pri strate zamestnania.
Nový výpočet by túto medzeru zmenšil. Ak by sa napríklad životné minimum pre jednorodiča s dieťaťom priblížilo k sume, ktorú odborníci považujú za reálnu, v ich mesačnom rozpočte by mohli pribudnúť desiatky až stovky eur.
To by im umožnilo nielen pokryť základné náklady, ktoré dnes často musia oželieť, ale aj lepšie zvládať náklady na bývanie, hoci odborníci upozorňujú, že bez výstavby dostupných nájomných bytov bude efekt zvýšenia dávok na komerčnom trhu s bývaním vždy čiastočne limitovaný.
