Slovensko čelí nelichotivej štatistike, ktorá presahuje hranice zdravotníctva a stáva sa vážnym ekologickým problémom. Sme národom, ktorý je zvyknutý riešiť každú bolesť či nepohodu okamžitou tabletkou, čo potvrdzujú najnovšie dáta Union zdravotnej poisťovne. Na základe informácií TASR to píšu Regióny.sk.
Tá v spolupráci s odborníkmi bije na poplach. Nadmerná a často zbytočná spotreba liečiv totiž nezaťažuje len pečeň pacientov a rozpočet zdravotníctva, ale devastačným spôsobom mení naše životné prostredie. Lieky, ktoré užijeme, totiž z nášho tela nezmiznú bez stopy, ale stávajú sa neviditeľným jedom pre prírodu.
Ako to prebieha?
Cesta liečiva sa nekončí jeho prehltnutím. Po tom, čo účinná látka splní svoju úlohu v organizme, je z tela vylúčená a putuje do kanalizácie. Michaela Krausová, spoluautorka analýzy zo spoločnosti Fair Venture, upozorňuje na znepokojivý fakt, že súčasné technológie v čistiarňach odpadových vôd nie sú stavané na dokonalé odfiltrovanie týchto mikroskopických chemických zlúčenín.
Výsledkom je, že kokteil liečiv, od antibiotík cez hormonálnu antikoncepciu až po antidepresíva, preniká späť do riek, jazier a následne aj do pôdy. Tento chemický smog má fatálne následky pre vodné ekosystémy.
Ryby a iné vodné živočíchy sú vystavené chronickému pôsobeniu týchto látok, čo mení ich správanie, reprodukčné schopnosti a narúša krehkú rovnováhu v prírode, ktorá sa nakoniec cez potravinový reťazec môže vrátiť späť k človeku.
Takmer ako národný šport
Slovensko sa dlhodobo drží na špičke rebríčkov v počte návštev u lekára na jedného obyvateľa, čo ide ruka v ruke s vysokou spotrebou liekov na predpis. Jozef Koma, riaditeľ sekcie zdravotného poistenia Union ZP, priblížil, že len v minulom roku preplatili takmer deväť miliónov balení liekov v hodnote 113 miliónov eur. V prepočte to znamená, že priemerný poistenec spotrebuje 11 až 12 balení liekov ročne.
Ešte alarmujúcejšia je situácia u seniorov. Vo vekovej kategórii 60 až 69 rokov, ktorá generuje najväčšie výdavky, spotrebuje jeden dôchodca ročne v priemere až neuveriteľných 45 balení liekov.
Najčastejšie ide o medikamenty na tlmenie bolesti, reguláciu krvného tlaku, liečbu srdcových ochorení či porúch spánku. Toto množstvo vyvoláva otázky, či je takáto masívna preskripcia vždy medicínsky nevyhnutná, alebo či ide o dôsledok zaužívaného zvyku „predpísať niečo úplne na všetko“.
Domáce lekárne ako časované bomby
Odborníci varujú aj pred nebezpečným trendom hromadenia liekov v domácnostiach „na horšie časy“. Tatiana Foltánová, expertka na klinickú farmakológiu, upozorňuje, že pacienti si často sami ordinujú liečbu, prípadne si lieky požičiavajú medzi sebou v rodine či od susedov.
Takéto laické experimentovanie, pri ktorom sa kombinuje niekoľko rôznych účinných látok bez vedomia lekára, môže viesť k vážnym liekovým interakciám, zhoršeniu zdravotného stavu a v prípade liekov proti bolesti či na spanie aj k vzniku nebezpečnej závislosti.
Toaleta nie je odpadkový kôš
K znečisteniu vôd neprispieva len samotné užívanie liekov, ale aj ich nesprávna likvidácia. Mnoho Slovákov stále robí chybu, keď staré alebo nepoužité lieky spláchne do toalety alebo vyhodí do bežného komunálneho odpadu, odkiaľ môžu látky presakovať na skládkach do podzemných vôd.
Jediný správny postup je exspirované lieky vybrať z papierových obalov (tie patria do triedeného odpadu), vložiť ich do vrecka a odovzdať v ktorejkoľvek lekárni. Poisťovne preto apelujú nielen na pacientov, aby si nerobili zbytočné zásoby, ale aj na lekárov, aby tam, kde je to možné, zvažovali kratšie liečebné schémy alebo nefarmakologické alternatívy liečby.
