Rezort zdravotníctva chystá ďalšie oddlženie nemocníc, pričom prísť by mohlo v prvej polovici budúceho roka. Asociácia nemocníc Slovenska žiada, aby sa o peniaze mohli uchádzať aj neštátne zariadenia. Odborníci však upozorňujú, že bez systémových zmien sa dlhy budú hromadiť znova.
Štát sa opäť chystá oddlžovať nemocnice a podľa STVR na to vyčlenil viac ako 1,5 miliardy eur. Rezort zdravotníctva zároveň tvrdí, že pripravuje aj opatrenia, ktoré majú hospodárenie nemocníc ozdraviť. Odborníci ich však považujú za nedostatočné. Ak sa ministerstvo zdravotníctva dohodne s ministerstvom financií, k oddlženiu by mohlo dôjsť v prvej polovici roka 2027.
Presnejšie číslo ponúka materiál, ktorý ministerstvo predložilo koncom septembra. Žiada v ňom oddlženie vo výške 1,578 miliardy eur. Podľa Martina Vlachynského, analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), však návrh rozpočtu na rok 2027 podrobne nezohľadňuje žiadané oddlženie. Pre lepšiu predstavu, suma 1,578 miliardy eur zodpovedá približne pätine celého plánovaného deficitu verejnej správy na budúci rok, ktorý má dosiahnuť 7,443 miliardy eur.
Dlh rastie takmer o milión denne
Nemocnice majú dlhodobo problém splácať záväzky voči dodávateľom liekov, zdravotníckeho materiálu či Sociálnej poisťovni. A dlhy rýchlo rastú. Celý sektor mal podľa INESS ku koncu júla dlh 1,528 miliardy eur. Len 13 nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva dlžilo ku koncu septembra Sociálnej poisťovni 741 miliónov eur.
Ešte v januári pritom portál Ozdravme upozornil, že záväzky po splatnosti týchto 13 nemocníc dosiahli ku koncu novembra 2025 takmer 970 miliónov eur. Len od januára do novembra 2025 narástli o 272,5 milióna eur. Podľa nášho prepočtu to znamená, že dlh rástol v priemere o vyše 800-tisíc eur denne. V apríli zas dodávatelia zdravotníckych pomôcok upozornili, že im štátne nemocnice dlžia 109 miliónov eur, pričom priemerná doba úhrady faktúr bola 170 dní.
Nemocnice vraj robia viac, než im zaplatia
Asociácia štátnych nemocníc (AŠN) príčinu vidí v nedostatočnom financovaní. Podľa jej prezidenta Mongiho Msollyho buď jednotková cena výkonu nezodpovedá skutočným nákladom, alebo majú nemocnice veľa akútnych prípadov a tlak pacientov. Robia tak viac výkonov, než je limit zdravotných poisťovní, pričom tie nad limit už nedostanú zaplatené. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje aj súkromné nemocnice, tvrdí, že iná možnosť ako oddlženie neexistuje.
Veľké fakultné a univerzitné nemocnice by podľa nej v krátkom čase nedokázali zabezpečiť ani základnú zdravotnú starostlivosť. Prezident asociácie Marián Petko však žiada, aby sa o oddlženie mohli uchádzať aj neštátne nemocnice, teda súkromné, krajské či neziskové zariadenia. Asociácia je vraj zvedavá na pravidlá, ktoré budú musieť nemocnice splniť. Už dnes je však podľa neho jasné, že aj keď k oddlženiu dôjde, dlhy neskončia, pretože neexistuje mechanizmus, ktorý by tomu zabránil.
Peniaze nesmú ísť do čiernej diery, tvrdí minister
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) reagoval, že pred akýmkoľvek oddlžením musí rezort urobiť kroky, aby peniaze neskončili v čiernej diere. Metodika sa podľa neho práve pripravuje a ministerstvo počíta aj s určitou sumou pre neštátne nemocnice. Ide však stále len o predmet odborných diskusií, ktoré budú pokračovať tento aj budúci mesiac.
Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), nepovažuje kroky rezortu za dostatočné. Nemá pocit, že by štát plánoval zaviesť sankčné mechanizmy, ktoré sú podľa neho nevyhnutné, aby sa zdravotnícke zariadenia v budúcnosti znova nezadlžovali. Podobne kriticky sa vyjadrila aj analýza portálu Havran. Podľa tej ministerský materiál nesľubuje, že by sa nemocnice po oddlžení prestali zadlžovať.
Oddlženie je pomaly tradíciou
Obava z ďalšieho zadlžovania má reálny základ. Slovensko nemocnice oddlžuje opakovane už viac ako dve desaťročia. Podľa prehľadu INESS z roku 2021 išlo o oddlženie za 9,64 miliardy korún v rokoch 2000 až 2002, za 19,4 miliardy korún v roku 2005, o návratnú finančnú výpomoc za vyše 100 miliónov eur v roku 2009, ktorá sa v praxi stala nenávratnou, o 350 miliónov eur schválených o dva roky neskôr, 585 miliónov eur v roku 2017 a 575 miliónov eur schválených v roku 2020. Celkové náklady podľa INESS presiahli v cenách z roku 2021 sumu 3,1 miliardy eur. V decembri 2022 vláda schválila ďalších 258 miliónov eur na zníženie naakumulovaných záväzkov nemocníc.
Pri oddlžení v roku 2017 sa vyrovnali pohľadávky za 267 miliónov eur, no už koncom roka 2019 mali nemocnice opäť záväzky 132,8 milióna eur. Pred ďalším kolom dosahovali záväzky po splatnosti nemocníc v pôsobnosti ministerstva (ku koncu novembra 2020) sumu 574,1 milióna eur. O päť rokov neskôr, aj napriek oddlženiu, to bolo spomínaných takmer 970 miliónov eur, teda približne o 69 percent viac.
Rozpočet zdravotníctva na rok 2027 počíta s rastom výdavkov na zdravotnú starostlivosť o 540 miliónov eur na 9,39 miliardy eur. Žiadané oddlženie by tak samo osebe predstavovalo približne 17 percent celoročných výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
