Predajca bude musieť od 1. marca 2026 umožniť bezhotovostnú platbu pri každom nákupe nad jedno euro. Vyplýva to z legislatívnych zmien, o ktorých informuje analýza nových pravidiel. Hoci sa časť verejnosti obáva, že ide o predzvesť zrušenia fyzických peňazí, Finančná správa tieto interpretácie odmieta a tvrdí, že hotovosť ostáva zachovaná.
Legislatívna novinka, ktorá zasiahne viac ako 117-tisíc drobných podnikateľov, nariaďuje povinnú akceptáciu digitálnych platieb. Zákonodarca však nechal otvorené zadné vrátka v technickom riešení. Podľa informácií zverejnených autormi rozboru novej povinnosti štát netrvá na tom, aby mal každý stánkar drahý platobný terminál.
Predajcovia, ktorí doteraz argumentovali vysokými bankovými poplatkami za prenájom zariadení, strácajú pôdu pod nohami. Zákon totiž definuje bezhotovostnú úhradu dostatočne široko, aby zahŕňala aj jednoduché naskenovanie QR kódu mobilom.
Finančná správa v tejto súvislosti upozorňuje, že obchodníci majú stále možnosť voľby. Nemusia siahnuť po riešení, ktoré im najviac ukrojí z marže, no musia ponúknuť alternatívu k bankovkám a minciam.
Terminál nebude povinný
Mýtus o povinných platobných termináloch šíriaci sa medzi živnostníkmi nemá oporu v texte zákona. Analýza dostupných možností ukazuje, že legislatíva smeruje skôr k tlaku na transparentnosť než k technickému diktátu bánk. Ak predajca odmietne nainštalovať terminál, štát mu to toleruje v prípade, že umožní iný druh okamžitej elektronickej platby.
V praxi to znamená nástup QR kódov. Najkomfortnejšou, no technicky náročnejšou cestou je priame prepojenie s eKasou. Po naskenovaní kódu zákazníkom systém automaticky spáruje platbu a vytlačí doklad, čo prebehne v priebehu sekúnd. Toto riešenie však vyžaduje, aby podnikateľ investoval do aktualizácie svojho pokladničného systému, čo mnohí odmietajú.
QR kód na papieri
Pre najmenších hráčov na trhu, ktorí sa bránia akejkoľvek investícii, existuje podľa medializovaných inštrukcií lacnejšia, no rizikovejšia cesta. Je ňou statický QR kód s číslom účtu. Podnikateľ si ho vytlačí na papier a nalepí k pokladni. Zákazník ho naskenuje, sumu zadá ručne a odošle.
Predajca tak musí čakať a overovať, či peniaze skutočne pribudli na účte, a až potom vydá tovar aj blok. Celý proces stojí a padá na dôvere a rýchlosti bankových aplikácií. Ak zákazník urobí preklep v sume, vzniká chaos, ktorý zákon nerieši. Tretia možnosť predstavujúca určitý kompromis spočíva v generovaní QR kódu v mobile predajcu. To eliminuje chyby pri zadávaní sumy, no stále vyžaduje, aby mal obchodník poruke nabitý smartfón s pripojením na internet.
Prečítajte si tiež
Slučka okolo daňových únikov
Podľa prieskumov vykazujú obchodníci s bezhotovostnými platbami vyššie tržby, pretože od nich zákazníci bez hotovosti už neodchádzajú naprázdno. Realita má však aj druhú tvár. Zavedenie povinnej elektronickej stopy pri transakciách nad jedno euro dáva štátu do rúk silný nástroj na kontrolu finančných tokov.
Kde sa točí hotovosť, tam sa točia aj nepriznané príjmy. Povinnosť ponúknuť bezhotovostnú platbu znamená, že zákazník, ktorý chce platiť kartou alebo mobilom, už nemôže byť odmietnutý s výhovorkou na „pokazený terminál“. Každá takáto transakcia je dohľadateľná. Štát si od toho sľubuje minimalizáciu daňových únikov, hoci to v propagačných materiáloch k zákonu otvorene nezdôrazňuje ako hlavný motív.
Výnimky potvrdzujúce pravidlo
Zákon pamätá aj na situácie, v ktorých technika zlyhá. Povinnosť neplatí pri výpadku elektriny alebo internetového pripojenia. To okamžite otvára priestor na špekulácie, ako často budú mať niektoré prevádzky „náhodné“ výpadky siete práve v čase špičky.
Zároveň sú z povinnosti vyňatí tí podnikatelia, ktorí nemusia evidovať tržby v eKase. Pre drvivú väčšinu trhu je však odkaz jasný. Do 1. marca 2026 si musia vybrať, či pôjdu cestou terminálu, alebo sa naučia žiť s QR kódmi. Finančná správa odporúča testovať nové riešenia v predstihu, aby sa predišlo kolapsu v prvých dňoch účinnosti. Termín je pevný.
