Slovenskí fajčiari si od 1. februára 2026 budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka. Do platnosti totiž vstupuje ďalšia fáza vopred naplánovaného zvyšovania spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Hoci je cieľom štátu naplniť štátnu pokladnicu a čiastočne odradiť ľudí od nezdravého životného štýlu, odborníci a výrobcovia varujú pred vedľajším účinkom. Je ním nebezpečný rozmach nelegálneho obchodu. Téme sa venoval portál Peniaze.sk.
Koľko si Slováci priplatia za cigarety?
Aktuálne zdražovanie nie je náhodné. Vyplýva z takzvaného daňového kalendára, ktorý je strategickým dokumentom nastavujúcim rast sadzieb na niekoľko rokov dopredu. Tento systém má teoreticky poskytnúť trhu predvídateľnosť, no v praxi znamená pre koncového spotrebiteľa pravidelné zdražovanie naprieč celým segmentom.
Podľa analýz spoločnosti JTI Slovak Republic sa februárové zmeny prejavia nasledovne:
- Klasické cigarety: Cena za krabičku narastie o približne 40 až 50 centov.
- Zahrievané tabakové výrobky: Tu bude nárast miernejší, v rozsahu 15 až 20 centov.
- Sypaný tabak: Najväčší skok pocítia milovníci vlastnoručne balených cigariet. Pri bežnom 30-gramovom balení môže cena vystreliť nahor o viac než 1,60 eura.
Je dôležité zdôrazniť, že toto sú odhadované nárasty samotného daňového zaťaženia. Finálna suma na pultoch trafík bude závisieť od cenotvorby jednotlivých značiek, ktoré do ceny musia premietnuť aj rastúce náklady na distribúciu či energie.
Štát ako hlavný akcionár každej krabičky
Možno ste netušili, že keď si kupujete cigarety, leví podiel z vašich peňazí neputuje výrobcovi, ale priamo do štátneho rozpočtu. Kombinácia spotrebnej dane a DPH dnes tvorí takmer 80 percent ceny cigariet.
V praxi to znamená, že priestor pre výrobcov na „absorbovanie“ vyšších daní už prakticky neexistuje. Ak štát zvýši daň, cena pre zákazníka musí rásť takmer okamžite. Ako vysvetľuje Martin Jaroš z JTI, zvyšná časť ceny (cca 20 percent) musí pokryť pestovanie tabaku, náročnú výrobu, logistiku, marketing a marže predajcov. Ak by výrobcovia nezdražili, ich podnikanie by sa v mnohých prípadoch stalo stratovým.
Nákupná turistika a poľský fenomén
Pri každom ďalšom zdražovaní sa otvárajú nožnice medzi Slovenskom a susedným Poľskom. Severní susedia dlhodobo udržiavajú nižšie sadzby spotrebnej dane, čo v pohraničných oblastiach vyvoláva masívnu nákupnú turistiku.
Slováci, ktorí bývajú v blízkosti hraníc, radšej nakúpia zásoby v poľských supermarketoch, čím náš štátny rozpočet prichádza o milióny eur na neodvedených daniach. Okrem štátu trpia aj domáci malí obchodníci, ktorí nedokážu cenovo konkurovať zahraničným reťazcom.
Temná strana trhu: Falzifikáty sú všade
Ešte znepokojivejším trendom je nárast nelegálneho obchodu. Čierny trh s tabakom už dávno nie je len o pašovaní cigariet z Ukrajiny. Dnes dominujú sofistikované ilegálne fabriky priamo v rámci Európskej únie (EÚ) a precízne vyrobené falzifikáty, ktoré sú od originálov na prvý pohľad na nerozoznanie.
Štatistiky za rok 2025 sú alarmujúce:
- Na Slovensku sa spotrebovalo viac ako 400 miliónov kusov nezdanených cigariet.
- Z tohto množstva až 250 miliónov tvorili čisté falzifikáty neznámeho pôvodu.
- Približne každá trinásta cigareta vyfajčená na Slovensku je nelegálna.
Tento problém nie je len o chýbajúcich peniazoch v rozpočte (v rámci EÚ ide o stratu závratných 11,6 miliardy eur ročne). Nelegálne cigarety neprechádzajú žiadnou kontrolou kvality, môžu obsahovať nebezpečné prímesi a ich predaj priamo financuje organizovaný zločin.
Legálne cigarety ako luxusný tovar?
Výrobcovia preto volajú po ešte užšej spolupráci s Finančnou správou SR. Boj proti pašovaniu vyžaduje moderné technológie, zdieľanie dát a pravidelné školenia colníkov, aby dokázali včas odhaliť nové metódy podvodníkov. Zostáva otázkou, či ďalšie zvyšovanie daní nenaženie do rúk pašerákov ešte viac zákazníkov, pre ktorých sa legálne cigarety stávajú luxusným tovarom.
