Jeden z najdiskutovanejších zásahov do slovenského daňového systému v posledných rokoch, takzvaná transakčná daň, začína odhaľovať vážne trhliny. Aktuálne čísla potvrdzujú varovania ekonómov, že vládne očakávania ohľadom výnosov boli od začiatku prehnane optimistické. Za obdobie od apríla do konca októbra 2025 pretieklo do štátneho rozpočtu z tohto titulu len 283 miliónov eur. Na základe poznatkov SITA to píše server kryptomagazin.
Silvia Hallová zo spoločnosti Grant Thornton upozorňuje na stabilné, no nedostatočné tempo výberu, ktoré sa pohybuje na úrovni približne 41 miliónov eur mesačne. Podľa jej prepočtov sa štát nepriblíži ani k svojmu druhému, už zníženému odhadu.
Celkový výnos ku koncu roka sa pravdepodobne zastaví na sume 370 miliónov eur, čo predstavuje masívny výpadok. Je to o viac než 200 miliónov eur menej, než s čím vláda vo svojich plánoch počítala.
Daň, ktorá požiera iné príjmy
Odborníci pritom na riziká upozorňovali už v čase prípravy legislatívy. Problémom nebol len nadhodnotený výnos, ale aj neštandardné nastavenie, ktoré deformuje podnikateľské prostredie.
Daňová expertka Hallová hodnotí situáciu kriticky. Podľa nej bolo už pri zverejnení detailov zrejmé, že očakávania sú nereálne. Ešte horším dôsledkom sú však sekundárne škody. Transakčná daň podľa nej spôsobuje nárast šedej ekonomiky tým, že nepriamo zvýhodňuje hotovostné operácie.
Paradoxne tak štát nielenže nevyberie plánovanú sumu z transakcií, ale zároveň si znižuje výber iných kľúčových daní, ako sú daň z príjmu a DPH.
Trest za moderné platenie
Koreňom problému je nerovnováha v zaťažení rôznych typov platieb. Kým bezhotovostné bankové prevody podliehajú dani vo výške 0,4 % (s maximálnym stropom 40 eur za transakciu), hotovostné platby sú od tohto poplatku oslobodené.
Pre mnohé firmy, ktoré už tak čelia jednému z najvyšších odvodových zaťažení práce v rámci Európskej únie, je toto nastavenie jasným signálom na zmenu správania. Motivuje ich to presúvať finančné toky mimo bankový systém a v horších prípadoch aj úplne mimo oficiálne účtovníctvo. Takáto vynútená „optimalizácia“ presúva časť ekonomickej aktivity do priestoru, nad ktorým štát stráca efektívnu kontrolu.
Hallová zdôrazňuje, že problém presahuje jednu konkrétnu daň a týka sa celkového daňového mixu. Súčasný systém, plný zbytočných výnimiek a vysokého zaťaženia práce a príjmov, prirodzene tlačí firmy do optimalizácie. Riešením by podľa nej bolo systémové zjednodušenie daní, ktoré by podnikateľov motivovalo príjmy priznávať, nie ich skrývať. Žiadna snaha o takúto reformu však momentálne nie je viditeľná.
Sú aj dobré správy
Hoci je efektivita transakčnej dane, teda aspoň na základe vyššie uvedených čísel, prinajmenšom tragická, štát v súvislosti s týmto opatrením učinil jednu veľmi pozitívnu zmenu. Je ňou úľava pre azda najzraniteľnejšie subjekty.
Od 1. januára 2026 dostanú úplnú a plošnú výnimku z platenia tejto dane fyzické osoby – podnikatelia. To znamená, že živnostníci, slobodné povolania, samostatne hospodáriaci roľníci či finanční sprostredkovatelia, ktorí podnikajú na vlastné meno, už nebudú daňovníkmi tejto dane.
Hoci za rok 2025 túto daň ešte platiť musia, od nového roka sa ich táto povinnosť definitívne zbaví. Nemusia kvôli tomu robiť žiadne administratívne úkony, banky im prestanú daň strhávať automaticky.
Žiaľ, pre právnické osoby daň zostáva v platnosti aj naďalej. Avšak aj tu zákon definuje špecifické skupiny subjektov, ktoré sú z platenia dane úplne vyňaté, aby sa zabránilo nezmyselnému prelievaniu verejných peňazí z jedného vrecka do druhého alebo aby sa nezaťažovali verejnoprospešné činnosti.
Medzi tieto oslobodené subjekty patria štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky a ich organizácie, sociálna a zdravotné poisťovne. Výnimka sa vzťahuje aj na vedecké a kultúrne inštitúcie ako Slovenská akadémia vied, Matica slovenská či verejné vysoké školy. Dôležitou skupinou, ktorá daň neplatí, sú aj registrované sociálne podniky a neziskové organizácie, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby, ako sú občianske združenia či nadácie.
Okrem výnimiek pre konkrétne subjekty existujú aj výnimky pre konkrétne typy transakcií, ktoré nepodliehajú zdaneniu ani u tých firiem, ktoré inak daň platiť musia. Oslobodené sú predovšetkým platby štátu a verejným inštitúciám, teda úhrada daní, odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne či príspevky do druhého a tretieho dôchodkového piliera.
Daň sa neplatí ani pri posielaní peňazí na účet Štátnej pokladnice pri nákupe štátnych dlhopisov. Špecifickou výnimkou sú aj technické operácie, ako je vyplácanie miezd zamestnancom (hoci tu daň platí firma, samotný príjem zamestnanca zdanený touto daňou nie je) alebo transakcie na osobitných účtoch notárov, exekútorov či správcov konkurznej podstaty, kde sa spravujú cudzie peniaze.
