Približne 600 sociálnych podnikov na Slovensku, ktoré dávajú prácu zhruba osemtisíc znevýhodneným ľuďom, môže od 1. januára čeliť výraznému zhoršeniu podmienok. Ministerstvo financií totiž prišlo s návrhom na zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre tieto subjekty z doterajších piatich percent na 19 percent. Táto legislatívna zmena však narazila na odpor nielen u dotknutých samospráv, ale aj v radoch koalície. Poslanci okolo Rudolfa Huliaka s aktuálnym znením nesúhlasia a požadujú jeho prepracovanie, informujú Správy STVR.
Rezort financií obhajuje potrebu zmien argumentom, že súčasný systém zníženej DPH je vo veľkom zneužívaný. Poslanec Michal Stuška zo Smeru-SD uviedol, že rezorty práce a financií evidujú rozsiahle formy daňových únikov, predovšetkým cez vratky DPH.
Kolektívny trest pre všetkých?
Samosprávy, ktoré často prevádzkujú sociálne podniky a nie sú platcami DPH, však varujú pred plošnými dopadmi zákona. Hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová vyhlásila, že štát zasiahol do celého sektora namiesto toho, aby riešil delikventné správanie konkrétnych subjektov. Upozornila, že takýto krok poškodí aj tie podniky, ktoré systém nikdy nezneužívali a poctivo zamestnávali znevýhodnené osoby.
Kritický postoj zaujala aj skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Nezaradený poslanec Roman Malatinec tlmočil ich požiadavku na dopracovanie zákona. Zdôraznil, že s návrhom v tejto podobe nesúhlasia a trvajú na tom, aby prebehla odborná diskusia so samosprávami a expertmi na sociálne podnikanie.
Nižšie príspevky na zamestnancov
Okrem daňových zmien čaká sociálne podniky aj úprava výšky príspevku na zamestnanca. Opozičná poslankyňa Simona Petrík (PS) upozornila, že s účinnosťou od 1. januára sa tento príspevok zníži na maximálnu výšku minimálnej mzdy, ktorá v roku 2026 dosiahne 915 eur. Podľa jej slov to v praxi môže pre niektoré podniky znamenať prepad podpory až o 40 percent.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) tieto škrty vysvetľuje koncom financovania z európskych zdrojov. V máji sa končí eurofondový program na podporu sociálnych podnikov a štát podľa ministra nedokáže v rozpočte nájsť 100 miliónov eur na udržanie doterajšej štedrej dotácie miezd. Tomáš uviedol, že zníženie konzultoval so zástupcami sektora a považuje ho za racionalizáciu.
Argumentoval spravodlivosťou, keďže na Slovensku pracuje 140-tisíc ľudí za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie, a preto podľa neho nie je udržateľné dotovať iné miesta oveľa vyššími sumami. O definitívnej podobe novely zákona by mal parlament rozhodnúť na budúci týždeň.
Zmena ovplyvní aj pracujúcich
Tieto legislatívne zmeny budú mať priamy a citeľný dopad aj na samotných ľudí pracujúcich v sociálnych podnikoch, hoci sa primárne hovorí o daniach a účtovných dotáciách pre firmy. Kombinácia zvýšenia DPH a súčasného zníženia príspevku na zamestnanca vytvára na zamestnávateľov obrovský finančný tlak, ktorý sa zákonite preleje smerom nadol k pracovníkom.
Keďže štát plánuje znížiť dotáciu na mzdu až na úroveň minimálnej mzdy (v niektorých prípadoch to znamená pokles príspevku až o 40 %), sociálne podniky budú musieť tento výpadok financovať z vlastných zdrojov. Ak na to nebudú mať, reálne hrozí, že budú musieť znižovať stavy alebo v horšom prípade úplne ukončiť činnosť, čo pre zamestnancov znamená stratu práce.
Tento scenár je obzvlášť rizikový preto, že v sociálnych podnikoch pracujú primárne znevýhodnené osoby – napríklad dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí alebo ľudia s nižším vzdelaním. Pre túto skupinu ľudí nie je sociálny podnik len bežným zamestnávateľom, ale často jedinou reálnou príležitosťou, ako sa uplatniť na trhu práce a získať sociálne návyky.
Ak dôjde k prepúšťaniu, títo ľudia sa pravdepodobne nebudú vedieť okamžite zamestnať v komerčnej sfére, a tak skončia späť v záchrannej sieti štátu na úradoch práce. Okrem hrozby straty zamestnania môže opatrenie viesť aj k tlaku na zmrazovanie miezd na úrovni minimálneho zárobku, keďže zamestnávatelia nebudú mať prostriedky na motivačné zložky platu či benefity.
