S príchodom nového roka čaká slovenských podnikateľov jedna z najzásadnejších zmien v daňových odpisoch za posledné roky. Éra, kedy stačilo formálne prehlásenie v internej smernici, že luxusné SUV sa používa výhradne na pracovné účely, definitívne končí.
Ako píše server Topspeed.sk, štát v snahe naplniť štátnu kasu a zaplátať diery v rozpočte sprísňuje pravidlá pre uplatňovanie daňových výdavkov na firemné vozidlá. Zavádza sa takzvaný automatický 50 % paušál, pokiaľ firma neunesie ťažké dôkazné bremeno.
Čo však vyvoláva najväčšie obavy, nie je samotná zmena sadzby, ale spôsob, akým si chce štát posvietiť na tých, ktorí by chceli systém obísť. Do hry vstupuje masívny zber dát a automatizovaná kontrola pohybu.
Polovičné náklady alebo byrokratické peklo?
Od 1. januára 2026 platí, že ak firma nedokáže bez pochybností preukázať, že vozidlo slúži na 100 % len na podnikanie, môže si do daňových nákladov zahrnúť len 50 % výdavkov. Pozor, nejde tu len o odpis kúpnej ceny vozidla.
Toto pravidlo sa nekompromisne dotkne všetkých prevádzkových nákladov, od tankovania pohonných hmôt, cez pravidelný servis, výmenu pneumatík, až po nákup vody do ostrekovačov.
Pre mnohých živnostníkov a malé firmy to stavia nepríjemnú dilemu. Buď sa dobrovoľne vzdajú polovice nákladov a zaplatia vyššie dane, alebo sa pustia do administratívne náročného boja o dokazovanie „čistoty“ svojich jázd. A práve tu na scénu prichádza technológia.
Mýtne brány ako daňový audítor
Najväčšou kontroverziou novely je zapojenie existujúcej infraštruktúry Národnej diaľničnej spoločnosti do služieb daňovej kontroly. Finančná správa získa prístup k dátam z mýtnych brán, ktoré automaticky skenujú evidenčné čísla vozidiel (EČV).
Mnoho vodičov žije v mylnej predstave, že mýtne brány sú len na diaľniciach a rýchlostných cestách. Realita je však taká, že monitorovacie zariadenia sú rozmiestnené aj na stovkách kilometrov ciest I. a II. triedy.
Sieť je dostatočne hustá na to, aby vytvorila detailnú mapu pohybu konkrétneho auta. Ak sa vaše firemné vozidlo objaví na zázname v sobotu večer na ceste smerujúcej do lyžiarskeho strediska alebo k obľúbenej chatovej oblasti, systém to vyhodnotí ako anomáliu.
Algoritmus nepozná zľutovanie
Hlavným rizikom tohto technologického riešenia je absencia kontextu. Kamera vidí, kde a kedy ste boli, ale nevie prečo.
Dajme tomu, že v jednom scenári podnikateľ v gastre vezie v nedeľu tovar na svadbu, ktorú kateringovo zabezpečuje. Je to 100 % pracovná cesta. V druhom scenári ten istý podnikateľ ide v nedeľu na výlet s rodinou.
Pre automatizovaný systém vyzerajú obe jazdy rovnako podozrivo. Je víkend, auto je v pohybe. Dôkazné bremeno sa následne presúva na daňovníka. Bude na firme, aby spätne, možno aj po roku pri daňovej kontrole, vysvetlila a vydokladovala (napríklad faktúrou za katering, dodacím listom, knihou jázd), že nedeľná jazda bola nevyhnutná pre podnikanie.
Súkromie vs. daňová disciplína
Opatrenie otvára aj vážnu celospoločenskú diskusiu o hraniciach súkromia. Dáta, ktoré boli primárne určené na výber mýta a monitorovanie toku tovarov, sa zrazu stávajú nástrojom na sledovanie správania daňových subjektov.
Najviac to pocítia malé a stredné firmy či jednoosobové s.r.o., kde sa firemné auto často prelína so životom majiteľa.
Veľké korporácie s GPS monitoringom a striktnými pravidlami pre zamestnancov budú mať dokazovanie jednoduchšie, no pre „malého rybára“ sa začína éra neustáleho obhajovania každého kilometra.
