Slovenské podnikateľské prostredie sa v posledných desaťročiach zmenilo na nepoznanie, no nie vďaka trhovým inováciám, ale kvôli neudržateľnému tlaku zo strany štátu. Firmy čoraz častejšie upozorňujú, že ich hlavným nepriateľom nie je konkurencia ani technologický pokrok, ale extrémna legislatívna záťaž.
Analytička Klubu 500 Diana Motúzová prirovnáva tento stav k nekontrolovateľne rastúcemu organizmu. Podnikateľ si už podľa nej nezvyká na trh, ale predovšetkým na neustále sa meniace zákony, ktoré bobtnajú do obludných rozmerov. Na základe informácií SITA to píše kryptomagazin.
Zákon ako román na pokračovanie
Dáta hovoria jasnou rečou a potvrdzujú, že byrokracia na Slovensku prechádza infláciou slov. Najvypuklejším príkladom je zákon o dani z príjmov. Zatiaľ čo na začiatku 90. rokov mal tento predpis približne 12-tisíc slov, v roku 2025 jeho rozsah presiahol 120-tisíc slov.
Ide o desaťnásobné zväčšenie, ktoré vytvorilo neprehľadnú spleť výnimiek, špecifických režimov a odsekov, v ktorých sa strácajú aj odborníci. Podobný osud postihol aj Zákonník práce, ktorý narástol z 39-tisíc na 58-tisíc slov, či predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), ktoré z pôvodných 3-tisíc slov explodovali na viac než 22-tisíc.
Zmeny prichádzajú príliš rýchlo
Problémom však nie je len dĺžka textov, ale najmä frekvencia, s akou ich poslanci prepisujú. Zákon o dani z príjmov sa mení v priemere šesťkrát ročne, čo firmy drží v stave permanentnej neistoty. Sotva stihnú implementovať jednu zmenu do účtovných systémov a vyškoliť zamestnancov, už sa na nich valí ďalšia novela.
Zákonník práce sa mení približne trikrát do roka, čo núti zamestnávateľov neustále prekopávať pravidlá pracovného času či dohôd. Tento legislatívny maratón často prebieha v časovej tiesni a bez jasných usmernení, čo zvyšuje riziko chýb.
Právo nahrádza biznis
Dôsledkom tohto stavu je, že podnikanie na Slovensku sa mení na disciplínu právnej navigácie. Firmy sú nútené investovať obrovské prostriedky do IT riešení, konzultantov a právnych analýz, len aby dokázali držať krok s tempom parlamentu. Tieto náklady rastú rýchlejšie než samotná legislatíva.
Paradoxne, trh tlačí firmy k inováciám a efektivite, no štát ich núti venovať energiu prepisovaniu interných smerníc. Podľa Motúzovej, ak chceme stabilné prostredie, potrebujeme menej legislatívnych skokov, pretože v súčasnom chaose hrozia firmám sankcie aj za neúmyselné pochybenia pri interpretácii pravidiel, ktoré sa menia každý kvartál.
