Najnovšia ekonomická analýza českej investičnej platformy Portu nastavila slovenským domácnostiam nekompromisné zrkadlo. Finančná realita bežného Slováka v roku 2025 nie je ružová. Z každých sto eur, ktoré zarobíme, dokážeme reálne ušetriť a odložiť bokom iba chabých šesť eur. Na výsledky analýzy upozornil Štandard.
Miera úspor v prvej polovici roka klesla na úroveň 6,1 percenta, čo nás radí medzi najhoršie hospodáriace národy v rámci Európskej únie. Výrazne zaostávame nielen za priemerom eurozóny, kde sú domácnosti schopné akumulovať kapitál efektívnejšie, ale aj za susedným Českom, kde je finančná rezerva rodín tradične vyššia.
Tento stav je priamym dôsledkom kombinácie vysokých životných nákladov, ktoré pretrvávajú po inflačnej kríze, a nových konsolidačných opatrení štátu, ktoré ešte viac zaťažili peňaženky pracujúcich.
Prežívame od výplaty k výplate
Tento trend nízkej tvorby úspor nie je len krátkodobým výkyvom, ale predstavuje vážne systémové riziko pre budúcnosť krajiny. V kontexte rýchlo starnúcej populácie a neudržateľnosti súčasného dôchodkového systému je neschopnosť ľudí vytvárať si vlastné rezervy časovanou bombou.
Ak si dnes pracujúca generácia nedokáže odkladať dostatočné sumy, v starobe bude plne závislá na štátnom dôchodku, ktorého reálna kúpna sila bude pravdepodobne klesať.
Analytici upozorňujú, že hoci si ľudia túto hrozbu uvedomujú a cítia potrebu zmeny, ich manévrovací priestor je obmedzený. Po zaplatení bývania, energií a potravín im jednoducho na sporenie nezostáva dostatok prostriedkov.
Svetielko nádeje
Napriek pochmúrnym číslam o výške úspor sa v správaní Slovákov objavuje jeden výrazne pozitívny a dôležitý zvrat. Dochádza k zmene štruktúry majetku. Slováci konečne prestávajú „sušiť“ peniaze na bežných účtoch alebo v hotovosti pod matracom a začínajú ich presúvať do výnosnejších aktív.
V druhom štvrťroku 2025 tvorili investičné aktíva až 35,5 percenta celkového finančného majetku domácností. V tomto ukazovateli sme dokonca lídrom v rámci krajín V4 (Vyšehradskej štvorky).
Hlavným ťahúňom tohto pozitívneho trendu sú najmä penzijné fondy, teda druhý a tretí pilier, ktoré si Slováci začínajú viac vážiť a spravovať. K nárastu hodnoty majetku však nedošlo len vďaka novým vkladom (ktorých je, ako sme spomenuli, málo), ale aj vďaka trhovým výnosom. Investičné trhy v posledných rokoch rástli, čo automaticky zhodnotilo už zainvestované peniaze.
Analytik Marek Malina však upozorňuje, že hoci sa štruktúra majetku zlepšuje a sme odvážnejší investori než v minulosti, základný problém pretrváva. Ak do systému nebudeme prilievať nové úspory, samotné zhodnotenie starých vkladov nás v budúcnosti nezachráni. Transformácia slovenských domácností z „sporiteľov“ na „investorov“ je síce správna, no jej tempo je zatiaľ príliš pomalé na to, aby kompenzovalo nízku mieru úspor.
