Európska únia pripravuje súbor nových daní, ktoré majú priniesť miliardy do spoločného rozpočtu a zároveň podporiť zdravšie a ekologickejšie správanie obyvateľov. Najviac sa majú dotknúť dvoch oblastí, s ktorými prichádza do kontaktu takmer každý Európan, a to tabakových výrobkov a elektroniky.
Nové zdroje pre rozpočet EÚ
Európska komisia predstavila balík piatich nových typov príjmov, ktoré majú posilniť rozpočet únie. Časť z nich je priamo naviazaná na environmentálne politiky. Podľa informácií webu Halfwheel by približne 30 percent príjmov zo systému obchodovania s emisiami ETS mohlo priniesť až 9,6 miliardy eur ročne.
Ďalším nástrojom má byť mechanizmus CBAM, ktorý sa vzťahuje na dovoz výrobkov z krajín s nižšími ekologickými štandardmi. Do európskej pokladnice by z neho malo smerovať 75 percent výnosu, odhadom okolo 1,4 miliardy eur ročne.
Okrem zelených nástrojov chce Brusel siahnuť aj po tradičnejších príjmoch. Nový návrh počíta s tým, že 15 percent výnosu zo spotrebných daní na tabakové výrobky by smerovalo do rozpočtu EÚ. Išlo by o približne 11,2 miliardy eur ročne. Ďalších 6,8 miliardy eur má zabezpečiť príspevok veľkých firiem pôsobiacich v únii, ktoré dosahujú ročné príjmy nad 100 miliónov eur.
Poplatok za elektroodpad od roku 2028
Najdiskutovanejšou novinkou v oblasti technológií je plánovaná daň z elektroodpadu. Od roku 2028 majú členské štáty prispievať do rozpočtu EÚ podľa množstva elektronických zariadení, ktoré uvádzajú na trh, no následne sa nevyzbierajú a nerecyklujú. Komisia navrhuje sadzbu 2 eurá za každý kilogram takéhoto nevyzbieraného elektroodpadu. Celkový ročný výnos z tohto nástroja môže podľa odhadov dosiahnuť až 15 miliárd eur.
Cieľom je, aby štáty viac investovali do zbernej infraštruktúry a posilnili cirkulárnu ekonomiku. Ekonomický dopad však môžu pocítiť aj spotrebitelia. Ak sa daň premietne do nákladov výrobcov, tí ich môžu posunúť ďalej k zákazníkom.
Slabší zber môže stáť Slovensko viac
Slovensko je podľa štatistík pri zbere elektroodpadu pod priemerom únie. Na jedného obyvateľa sa u nás každoročne vyzbiera približne 10,4 kilogramu elektroodpadu, zatiaľ čo priemer EÚ je 11,2 kilogramu. Ak by sa situácia nezlepšila, Slovensko by mohlo platiť viac do spoločného európskeho rozpočtu.
Zástupcovia priemyslu upozorňujú, že nové pravidlá sú podľa nich nespravodlivé voči krajinám so slabšie vybudovaným systémom zberu odpadu. Tvrdia tiež, že výrobcovia elektroniky už dnes financujú recyklačné schémy a nový poplatok môže viesť k „dvojitému zdaneniu“. Európska komisia však zdôrazňuje, že mechanizmus má byť motivačný. Čím viac elektroodpadu sa zrecykluje, tým nižšia bude výsledná platba krajiny.
Prečítajte si tiež
Tabak pod ešte vyšším zdanením
Druhá veľká časť balíka sa týka tabakových a nikotínových produktov. Európska komisia predstavila rozsiahlu reformu zdaňovania tabaku. Cieľom je zjednotenie minimálnych sadzieb v únii a zmenšenie cenových rozdielov medzi jednotlivými štátmi. Pri tradičných výrobkoch aj pri novších alternatívach má dôjsť k výraznému zvýšeniu daňovej záťaže.
Minimálna sadzba dane na cigary a cigarilly sa má podľa návrhu zvýšiť z približne 12 eur na 143 eur za kilogram alebo 1 000 kusov. Pri cigaretách má minimálna daň vzrásť z 90 eur na 215 eur za 1 000 kusov. Tabak na ručné šúľanie cigariet by sa mal po novom zdaňovať sadzbou 215 eur za kilogram namiesto 60 eur.
Po prvý raz sa má zdaňovať aj segment produktov, ktoré doteraz unikali spoločnému rámcu. Nikotínové vrecúška by mali niesť daň vo výške 143 eur za kilogram. Pri zahriavanom tabaku komisia navrhuje sadzbu 108 eur za kilogram alebo 1 000 kusov. Kvapaliny do elektronických cigariet by sa mali zdaňovať podľa obsahu nikotínu, v rozmedzí od 0,12 do 0,36 eura za mililiter.
Niektoré členské štáty upozorňujú, že prudké zvýšenie cien tabakových výrobkov môže podporiť nelegálny trh a pašovanie. Európska komisia preto navrhuje, aby sa nové sadzby zavádzali postupne a zohľadňovali ekonomické rozdiely medzi krajinami únie. Ak budú návrhy schválené, EÚ môže získať miliardy navyše, zatiaľ čo spotrebitelia môžu zaplatiť viac za výrobky, ktoré dnes považujú za samozrejmosť. Podľa Bruselu ide o krok k zdravšej spoločnosti a udržateľnejšej planéte, kritici však varujú, že najviac zasiahne nízkopríjmové skupiny obyvateľov.
