Len niekoľko mesiacov po zavedení dane zo sladených nápojov sa na pultoch obchodov objavili sirupy, ktoré zrazu „zmenili identitu“. Namiesto bežného ovocného koncentrátu sa z nich stali výživové doplnky, čo im otvorilo cestu, ako sa legálne vyhnúť novej dani. Podľa odborníkov tak štát prichádza o časť príjmov, pričom spotrebitelia len ťažko rozpoznajú, čo vlastne kupujú.
Daň z cukrom sladených nápojov zaviedlo Slovensko začiatkom tohto roka. Výrobcovia odvtedy platia 15 centov za liter limonády, 30 centov za energetický drink a až 1,05 eura za liter sirupu. Cieľom bolo znížiť spotrebu cukru a zároveň získať nové prostriedky pre rozpočet. Namiesto očakávaného príjmu sa však na trhu začali objavovať obchádzky, ktoré znižujú účinnosť tohto opatrenia.
Sirupy s novou etiketou
Niektorí výrobcovia podľa údajov Inštitútu finančnej politiky upravili označenie svojich výrobkov tak, aby spĺňali formálne náležitosti výživového doplnku. Etikety, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako bežné, obsahujú drobné rozdiely v texte, ktoré im umožňujú zaradiť sa do inej kategórie. Po tejto zmene ceny niektorých produktov klesli takmer o polovicu, teda späť na úroveň pred zavedením dane. Spotrebiteľ tak má dojem výhodnejšej kúpy, no ide o trik s vážnymi následkami pre férovú hospodársku súťaž.
Podľa inštitútu môže ísť o porušenie ducha legislatívy, keďže výživové doplnky majú byť určené na podporu zdravia, nie na zisk z predaja sirupov s vysokým obsahom cukru. Ak sa takáto prax rozšíri, štát nielenže stratí časť daňových príjmov, ale zároveň sa oslabí dôvera v kontrolné mechanizmy. Úrady preto sledujú, či výrobky skutočne spĺňajú všetky podmienky, ktoré zákon pre doplnky stanovuje.
Dopady na trh aj rozpočet
Trend preklasifikovania sirupov postupne nasledujú aj ďalšie značky. Pre spotrebiteľov to znamená širšiu ponuku lacnejších produktov, pre štát však narastajúce riziko výpadkov vo výbere dane. Analytici upozorňujú, že ak sa nepodarí takýmto praktikám zabrániť, môže prísť o milióny eur ročne. Cieľ podpory zdravšieho životného štýlu sa tým navyše úplne míňa účinkom.
Viacerí ekonómovia pripomínajú, že obdobné problémy sa už objavili v iných krajinách, ktoré zavádzali dane z cukru. Zatiaľ čo v niektorých štátoch sa podarilo situáciu stabilizovať prísnejším dohľadom, inde firmy našli nové medzery. Slovensko sa teraz ocitlo na križovatke, keď musí rozhodnúť, či spresní definíciu výživových doplnkov alebo pôjde cestou vyšších pokút.
Odborníci sa zhodujú, že ide o skúšku pripravenosti daňového systému reagovať na rýchle zmeny trhu. Ak sa zákon neaktualizuje, môže byť len otázkou času, kedy ďalšie segmenty potravinárskeho priemyslu siahnu po podobných stratégiách. Pre poctivých výrobcov je to nerovná súťaž, pre štát riziko narušeného rozpočtu.
