Slovensko stojí na prahu zásadnej zmeny v spôsobe platenia, ktorá ovplyvní každodenný život podnikateľov aj zákazníkov. Od marca budúceho roka (2026) začne platiť nové pravidlo, podľa ktorého budú musieť všetky prevádzky – od reštaurácií cez kaderníctva až po malých živnostníkov – umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu. Tento krok reaguje na dlhodobý trend, keďže platba kartou je podľa prieskumov u Slovákov najobľúbenejším spôsobom úhrady, informujú tvnoviny.sk.
Podnikatelia majú teraz štyri mesiace na prípravu a výber vhodného riešenia. Nemusia sa však spoliehať len na klasické, často drahé platobné terminály.
Alternatívy k terminálom
Do popredia sa dostávajú modernejšie a flexibilnejšie možnosti. Obchodníci budú môcť využívať napríklad aplikácie, ktoré premenia bežný smartfón na platobný terminál, alebo platby prostredníctvom QR kódov.
Práve QR kódy sa javia ako atraktívna možnosť. Zákazníkovi stačí priložiť mobil, banková aplikácia automaticky vyplní všetky údaje a platbu stačí len potvrdiť. Technologický expert Roman Calík vysvetľuje, že pre podnikateľa môže byť toto riešenie jednoduchšie a hlavne spojené s nižšími nákladmi na zavedenie bezhotovostných platieb.
Vlastnú iniciatívu v tejto oblasti chystá aj štát, ktorý pripravuje oficiálnu aplikáciu na QR platby (o ktorej sme informovali v súvislosti s Finančnou správou). Zatiaľ však zostáva otázne, ako presne bude tento štátny systém fungovať a aké poplatky si bude z každej transakcie strhávať.
Čo tým štát sleduje?
Cieľom tohto zákona je modernizácia a digitalizácia slovenského maloobchodného a službového sektora, ako aj snaha o zníženie podielu šedej ekonomiky.
Štát chce zabezpečiť, aby mal občan možnosť zaplatiť bezhotovostne kdekoľvek, čím sa zvyšuje transparentnosť transakcií a potenciálne aj výber daní, keďže elektronické platby sú ľahšie vystopovateľné než hotovosť.
Dvojsečná zbraň
Pre zákazníkov prináša táto zmena predovšetkým obrovské zvýšenie komfortu a slobody. Už sa nebudú musieť starať o to, či majú v peňaženke dosť hotovosti, alebo hľadať najbližší bankomat, keď chcú ísť ku kaderníčke alebo na obed do menšej reštaurácie. Bezhotovostná platba je rýchlejšia, hygienickejšia a umožňuje lepší prehľad o výdavkoch cez internet banking. Zákazník tak získa istotu, že so svojou kartou alebo mobilom pochodí všade.
Pre podnikateľov je situácia dvojsečná. Výhodou je potenciálny nárast tržieb, keďže zákazníci, ktorí nemajú hotovosť, u nich doteraz nemohli nakúpiť, alebo minuli menej (psychologicky sa kartou míňa ľahšie). Taktiež sa znižujú riziká a náklady spojené s manipuláciou s hotovosťou (krádeže, chyby pri vydávaní, nutnosť chodiť do banky).
Na druhej strane, nevýhodou sú náklady. Každá bezhotovostná transakcia je zaťažená poplatkom pre banku alebo poskytovateľa terminálu, čo znižuje maržu obchodníka. Pre malých živnostníkov to znamená aj nutnosť investovať do technológie (mobil, terminál) a naučiť sa s ňou pracovať, čo môže byť pre starších podnikateľov bariérou. Navyše, povinnosť prijímať elektronické platby im znemožňuje „optimalizovať“ tržby nepriznávaním časti príjmov, čo bola v niektorých sektoroch bežná prax.
