Od januára 2026 čaká slovenských penzistov valorizácia, ktorá im prilepší takmer o štyri percentá. Minister práce Erik Tomáš však už avizuje, že súčasný percentuálny systém, ktorý viac praje bohatším dôchodcom, sa mu nepozdáva a analyzuje prechod na zvyšovanie o pevnú sumu. Ekonóm z rozpočtovej rady však pred takýmto krokom varuje.
Dôchodky stúpnu o 3,7 %
Ako informujú tvnoviny.sk, už je známe, aká bude valorizácia dôchodkov v roku 2026. Vďaka vyššej inflácii, ktorá zohľadňuje napríklad ceny potravín a bývania pre seniorov, si penzisti od januára prilepšia o 3,7 percenta. Hoci ide o dobrú správu, percentuálny spôsob zvyšovania znamená, že rozdiely medzi dôchodcami sa opäť o niečo zväčšia.
Tento mechanizmus totiž viac praje tým, ktorí už majú vyššie penzie. Kým pri dôchodku 1 000 eur znamená 3,7-percentná valorizácia nárast o 37 eur, pri 600-eurovom dôchodku je to len 22 eur.
Ministerstvo zvažuje prechod na pevnú sumu
Práve toto prehlbovanie rozdielov považuje ministerstvo práce za problematické. Minister Erik Tomáš sa vyjadril, že súčasné nastavenie nepovažuje za ideálne. Potvrdil, že ministerstvo sa preto zamýšľa nad zmenou a analyzuje možnosť prechodu na zvyšovanie o pevnú sumu.
Takýto systém by znamenal, že všetci dôchodcovia, bez ohľadu na výšku ich penzie, by dostali pridané rovnako – napríklad 30 eur. Tým by sa podľa ministra zastavilo ďalšie otváranie nožníc medzi nízkopríjmovými a vysokopríjmovými seniormi.
Ekonóm varuje pred stratou zásluhovosti
Ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster však tento nápad nepovažuje za dobrý krok. Argumentuje, že slovenský dôchodkový systém už pri samotnom výpočte penzie obsahuje silný princíp solidarity, keď bohatší prispievajú na tých s nižšími príjmami. Podľa Šustera by však v systéme mal zostať zachovaný aj princíp zásluhovosti – teda aby tí, čo viac zarábali a odvádzali, mali aj viac valorizované.
Či ministerstvo práce napokon naozaj pristúpi k zmene spôsobu valorizácie, zatiaľ nie je isté a zostáva predmetom analýz.
Ako presne prebehne valorizácia dôchodkov?
Všetky dôchodkové dávky (starobné, predčasné starobné, invalidné, vdovské, vdovecké aj sirotské) sa zvýšia o 3,7 percenta. Cieľom tohto kroku je zachovať kúpnu silu a životnú úroveň seniorov po tom, ako sa v predchádzajúcom období zvýšili ceny (tzv. dôchodcovská inflácia). Pre dôchodcov to znamená, že nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa im zvýšenú sumu vyplatí automaticky už v januárovom výplatnom termíne.
Najdôležitejší dopad, ktorý je aj predmetom politickej diskusie, však spočíva v tom, že hoci je percento rovnaké pre všetkých, v absolútnej sume si prilepšia viac tí s vyššími dôchodkami. Zatiaľ čo pri dôchodku 1 000 eur znamená 3,7 % valorizácia nárast o 37 eur mesačne, pri dôchodku vo výške 600 eur je to nárast len o 22 eur. Tento systém teda síce zachováva princíp zásluhovosti, no zároveň prehlbuje rozdiely medzi dôchodcami s nízkymi a vysokými príjmami, čo minister práce Erik Tomáš označil za nie úplne ideálne a pripustil analýzu prechodu na zvyšovanie o pevnú sumu (napr. 30 eur pre každého).
Je však dôležité pamätať na to, že tento štandardný percentuálny prepočet neplatí pre poberateľov minimálnych dôchodkov. Im sa nevalorizuje priamo suma minimálneho dôchodku, ktorú poberajú. Sociálna poisťovňa im najprv o 3,7 % zvýši ich pôvodný, tzv. zásluhový dôchodok (ktorý bol nižší) a túto novú sumu následne porovná s novou, tiež valorizovanou sumou minimálneho dôchodku. Dôchodca potom dostane tú sumu, ktorá bude pre neho finančne výhodnejšia.
Blížia sa veľké zmeny
Dôchodkový systém na Slovensku v blízkej budúcnosti (najmä od roku 2026) čaká hneď niekoľko zásadných zmien, nielen spomínaná štandardná valorizácia.
Veľmi významnou systémovou zmenou, ktorá už bola schválená, je náprava diskriminácie rodičov (najmä žien) za obdobie starostlivosti o dieťa. Sociálna poisťovňa bude musieť na základe tejto reformy spätne prepočítať státisíce, potenciálne až milión existujúcich dôchodkov, aby sa im toto obdobie hodnotilo spravodlivejšie podľa ich platov. Tento proces bude mimoriadne náročný a je rozplánovaný až na päť rokov, pričom sa má začať od najstarších ročníkov. Pre mnohých seniorov to môže znamenať budúce zvýšenie penzie, no budú si naň musieť počkať.
Zároveň sa horlivo diskutuje o budúcnosti trinásteho dôchodku. Vládna strana Hlas-SD trvá na jeho zachovaní ako na „červenej čiare“, no opozícia (napr. SaS) aj časť koalície (Smer-SD) v kontexte konsolidácie verejných financií hovoria o potrebe zmeny.
Hovorí sa o tom, že by táto dávka (ktorá štát stojí asi 900 miliónov eur ročne) mohla byť adresnejšia a jej výška by sa mohla upraviť pre dôchodcov s nadštandardnými príjmami, namiesto toho, aby bola plošná.
Nakoniec, od roku 2026 sa výrazne zjednoduší a zmodernizuje aj samotný proces žiadania o dôchodok. Po novom už ľudia nebudú viazaní na pobočku podľa miesta trvalého pobytu, ale budú môcť o dôchodok požiadať v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne. Zároveň sa zavedie možnosť podať žiadosť plne elektronicky (online). Novela spresňuje aj pravidlá pri dedení úspor z druhého piliera, kde sa zjednocuje lehota na vysporiadanie peňazí.
